Ta šumne vás pozdravujem, prihováral sa Ander z Košíc fanúšikom. Niektorí ho už pochovali, no on skončiť nemieni

Obliekol si obnosený oblek, nasadil klobúk a vytvoril postavu, ktorá sa stala slovenskou legendou. Ján Pisančin, známy hlavne ako Ander z Košíc, baví svoje publikum už niekoľko desiatok rokov a hoci by sa mohlo zdať, že sa stiahol do úzadia, humor mu nie je cudzí ani po osemdesiatke. Napriek tomu, že anderovský klobúk chcel neraz zavesiť na klinec, napokon na tak radikálny krok nenašiel odvahu. Slováci ho totiž stále milujú a humorista stále vypredáva veľké sály.

Z nedokonalej slovenčiny ikonická anderovčina

„Prišli za mnou, že by som ich reku neuvádzal. Tak ja som im povedal, že ich uvediem, ale že neviem perfektne slovensky. Mal som skúsiť východniarsky, tak som skúsil a sa to chytilo. Keďže som prišiel do Košíc, tak som sa stal Anderom z Košíc,“ zaspomínal si pre Markízu rodák z Michaloviec na moment, keď sa na pódiu ocitol po boku ľudového súboru a odštartoval rozprávkovú kariéru rozprávača.

Hoci sa môže zdať, že rozpráva po východniarsky, v skutočnosti je i jeho východniarčina upravená. „Cítite v nej zemplínsky akcent, keďže som Michalovčan, urobil som si anderovčinu," vysvetlil pred časom špecifickú podobu východoslovenského nárečia, ktorou sa dokázal prebiť aj ďaleko za brány regiónu, odkiaľ pochádza.

Svoj humor však upravovať nemusel, ten má v sebe od detstva. „Hrával som ochotnícke divadlo, ako chlapec som recitoval, stále bol pri tom aj humor. Povedzme si otvorene, každý človek, ktorý je na tejto zemi, má určitý cieľ. A môj cieľ bol stále byť humoristom, baviť ľudí,“ ozrejmil s tým, že ľudový kumšt a svojskú dávku humoru zdedil po svojom otcovi, pekárovi. „Raz mi povedal jednu nádhernú vetu – Ty skončíš jak komediant. A mal pravdu,“ zaspomínal si.

Článok pokračuje na ďalšej strane: