Pán Tragáčik bol Jamesom Bondom socializmu. Žiadnu knihu vám nevydajú, hrozili najprv jeho autorovi

Ak ho nepoznáte, zrejme sa pri mene "pán Tragáčik" len uškrniete. Tí, ktorí čítali jeho príbehy, ich jednoducho milujú. Dobrodružstvá štátneho úradníka Tomasza, ktorý jazdí po socialistickom Poľsku v škaredom, ale výkonnom aute, pátra po pokladoch, rieši záhadné rébusy a bojuje proti priekupníkom so vzácnymi pamätihodnosťami, si na Slovensku našli mnoho oddaných čitateľov. Niektorí pána Tragáčika prirovnávajú k Jamesovi Bondovi, iní k Indianovi Jonesovi, ale tieto prirovnania pokrivkávajú. 

Knižky, ktoré u nás vychádzali v populárnej edícii Stopy s krásnymi ilustráciami Petra Kľúčika, katapultovali ich autora k nesmiernej sláve. Príbeh spisovateľa Zbigniewa Nienackeho ale nie je iba o pánovi Tragáčikovi. V živote musel prekonať mnohé prekážky, ktoré mu pod nohy hádzal komunistický režim.

Ako sa zamiloval do vidieka

Zbigniew Nienacki sa narodil 1. januára v Lodži ako Zbigniew Tomasz Nowicki. Jeho mama bola učiteľkou poľského jazyka a výtvarnej výchovy, otec zas riadil tamojšie gymnázium. To, že mal malý Zbigniew bujnú fantáziu a celé hodiny dokázal rozprávať rôzne príbehy, preto nie je prekvapením. Stať sa spisovateľom bolo jeho snom už od dvanástich rokov, k čomu ho povzbudzovala aj mama.

V roku 1940, keď prebiehala druhá svetová vojna, musela rodina odísť na vidiek, čo Nienackeho ovplyvnilo na celý život. Hoci tam bol život náročný a plný fyzickej práce, prostredie vidieka si zamiloval. Po skončení vojny sa vrátil do Lodže a začal študovať na gymnáziu, pričom napísal svoje prvé dielo – román pre mládež s názvom Zväz hľadačov pokladov.

Sledovala ho KGB

Jeho kariéra sa však spočiatku nevyvíjala podľa predstáv, za čo môže najmä vtedajší režim. Nienacki počas éry Josifa Stalina dostal možnosť študovať na elitnej škole v Moskve. Zaľúbil sa tam do staršej dievčiny, ktorá pracovala na talianskej ambasáde. Chodievali spolu na romantické večerné prechádzky, ktoré ale pozorne sledovala KGB.

Po jedinej neuváženej vete sa tam dostal do veľkých problémov. Označili ho za antistalinistu a po skončení prvého ročníka musel z univerzity odísť naspäť do Lodže. Problémová povesť sa s ním niesla aj doma. Keď vydavateľstvu predložil svoj prvý román pre mládež, tlač mu nepovolili a bolo mu povedané, že v Poľsku mu nikto nikdy nič neuverejní. Navyše, jeho otca prepustili z práce.

Dobrá rada od skúseného straníka

Predsa len sa však v tomto mori marazmu našiel kúsok šťastia. Ako spomínal po rokoch, pomohol mu istý stranícky hodnostár

Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.