Juliana sa stará o hendikepovaného syna a ešte aj pomáha seniorom: Dajme medzigeneračným vzťahom šancu
Trnavčanka za svoju pomoc získala v minulom roku ocenenie.
Juliana Mrázová je 52-ročná Trnavčanka, ktorá svoj život doslova obetovala pomoci druhým. Od narodenia sa stará o dnes už 16-ročného syna Šimona, ktorý má detskú mozgovú obrnu. Aj napriek tomu, že sa mu venuje na plný úväzok, ani to jej nebránilo v tom, aby svoju energiu venovala aj osobám, na ktoré sa v spoločnosti často zabúda. Po tom, čo sa v jezuitskom kostole v Trnave dozvedela o projekte, ktorý pomáha seniorom, rozhodla sa zapojiť.
Každý týždeň tri hodiny
Už šesť rokov navštevuje zariadenie pre seniorov a je častokrát ich jediným kontaktom s vonkajším svetom. „Rada sa stretávam s ľuďmi a práca so seniormi ma vždy lákala, pretože títo ľudia nám vedia dať veľa, keď ich vieme vypočuť,“ vysvetľuje Juliana pre Dobré noviny. Dobrovoľníci ako ona sú zas veľkým prínosom aj pre dôchodcov, keďže ich výrazným spôsobom dostávajú z denného stereotypu. „Vedia im vyplniť čas, zabaviť ich, ale aj dať pocit, že sú skutočne cenní. Trávim s nimi asi tri hodiny týždenne, ale je to pre mňa výnimočný čas,“ opisuje dobrovoľníčka.
Starkí sa najviac tešia na spoločné rozhovory, ale Juliana ich potrápi aj tréningami pamäti a rôznymi hrami, ktoré im nedovolia vyjsť z cviku. „Tréningy pamäti sú pre seniorov užitočná a obľúbená aktivita. Mnohí aj sami vyhľadávajú krížovky, osemsmerovky, alebo sudoku, ale spoločná aktivita je zábavnejšia a podporuje súťaživosť, má aj iný rozmer,“ vysvetľuje s tým, že by sme do podobných aktivít mali zapojiť aj našich blízkych, ktorí svoju starobu prežívajú doma.
Sú za všetko vďační
Starí ľudia sú podľa Juliany výnimoční aj v tom, že vedia ťažké situácie znášať oveľa lepšie než ostatná časť populácie. Príkladom boli aj roky s covidom. „Nikdy som od nich nepočula nadávky, sťažnosti alebo toľko negativizmu, ako bolo všade naokolo u ľudí, ktorí mali relatívne slobodný život,“ hovorí.
Seniori sa tešia každej návšteve a pozornosti, ktorá sa im v zariadení dostane. Vedia človeka oceniť a úprimne vyjadriť svoju vďaku. „Keď sa aj stretávame s našimi seniormi v rodine, so starými rodičmi, dedkom, babkou, tiež môžeme stráviť zábavný čas. Hoci i pri hre Človeče, nehnevaj sa. Ale hlavne sa spolu rozprávajme. Dajme medzigeneračným vzťahom šancu. Viem, že niekedy to nie je jednoduché,“ dodáva Juliana Mrázová. Za svoje dobrovoľnícke aktivity so seniormi si v minulom roku odniesla ocenenie Srdce na dlani za Trnavský kraj.
