Budúcu manželku spoznal, keď Latinák doniesol slaninu. Internátna láska Vladimíra Kobielskeho trvá dodnes
Obdivoval som na nej, ako dvíhala telefón, spomínal obľúbený herec.
Roky ho televízni diváci poznali ako Jakuba Švehlu z Paneláka, no tú najväčšiu slávu mu priniesol až seriál Oteckovia. Chýbalo pritom iba málo a Vladimír Kobielsky by neodišiel študovať herectvo do hlavného mesta, ale riadil by svoje potraviny na východe Slovenska. Vďaka rodičom nakoniec skúsil prijímacie skúšky na druhýkrát a tento krok nikdy neoľutoval. Na internáte našiel svojich najlepších priateľov i spriaznenú dušu.
Mal vlastné potraviny
Vladimír Kobielsky sa narodil vo Vranove nad Topľou. Kým jeho budúci hereckí kolegovia venovali voľný čas recitovaniu a hraniu v ochotníckych divadlách, Vlado radšej trávil letný čas u starých rodičov. Jeho dedko, muž plný energie, bol včelárom, mal veľkú záhradu a všetko učil aj svojho vnuka. „Bolo to ideálne miesto pre dieťa a mladého človeka, ktorý býval v paneláku. Mne sa jeho život veľmi páčil a boli sme skrátka „dvojka“,“ spomínal pre svetevity.sk Kobielsky, ktorý so starým otcom spoločne založili aj broskyňový sad.
To, čo vypestovali a vyrobili, predávali a chvíľu to vyzeralo tak, že z Vladimíra Kobielskeho sa stane podnikateľ so zmiešaným tovarom. Keď ho prvýkrát neprijali na Vysokú školu múzických umení, s kamarátom si v Čiernej nad Tisou založili obchod.
Šofér Avie
„Mali sme 15 zamestnancov, ale vtedy ešte nebol otvorený trh s Ruskom, iba troška chodili Ukrajinci. Obchod sa nám sľubne rozvíjal,“ hovoril v rozhovore pre Pravdu. Každé ráno naštartovali Aviu a odišli do Košíc, kde nakúpili a večer sa vrátili do Čiernej nad Tisou, aby doplnili tovar. „Ja som bol v podstate aj majiteľ, aj závozník, aj rudlu som vedel obsluhovať,“ spomínal v relácii #tbt s Matúšom Krnčokom.
Rodičia ho nakoniec presvedčili, aby vyskúšal prijímacie skúšky na herectvo ešte raz. Tentokrát sa mu to podarilo. Vďaka ich tlaku prišiel do Bratislavy, kde spoznal nielen svojich nových spolužiakov - Jakaba, Kemku, Miezgu a Latináka, ale aj svoju manželku Adrianu.
Tú prvýkrát uvidel na internáte, kde býval na jednej izbe so všetkými spomínanými spolužiakmi, s ktorými majú dodnes prezývku „chalaňi“. Na prvé stretnutie so svojou spriaznenou dušou Alenou nikdy nezabudne.
Učaroval jej aj s cibuľou
Článok pokračuje na ďalšej strane:
