Stačil jediný dotyk. Mníška sa po 24 rokoch v kláštore bláznivo zamilovala do mnícha a takto to dopadlo
Bývalá rehoľníčka doteraz hovorí, že nebyť Roberta, do kláštora by sa okamžite vrátila.
Dvadsaťštyri rokov nemala ani najmenšie pochybnosti o tom, že si zvolila správne. Stačil však jeden dotyk rukáva v salóne kláštora a celý svet sa jej obrátil úplne naruby.
Zmenili ju Lurdy
Sestra Mary Elizabeth mala 19 rokov, keď vstúpila do starobylého karmelitánskeho rádu rímskej katolíckej cirkvi. Predtým ju poznali pod menom Lisa Tinkler. Rodičia neboli veriaci. Keď mala šesť rokov, teta ju vzala na púť do Lúrd a bol to pre ňu hlboký zážitok. Na tento zážitok nemohla prestať myslieť. Niečo sa v nej zlomilo tak veľmi, že otca dokonca požiadala o to, aby jej v izbe postavil oltár. „Mala som na nej malú sošku Panny Márie a malú lurdskú fľašu s vodou. Vlastne som si myslela, že svätá je tá fľaša a nie voda, takže som si ju napĺňala vodou z kohútika a pila,“ spomína v rozhovore pre BBC. Do kostola chodila sama.
Ako tínedžerka sa zas ocitla na víkendovom cvičení v kláštore a tam sa naozaj utvrdila v tom, že byť mníškou je jej poslanie. O viere a svojom živote nemala najmenších pochýb. Páčil sa jej mimoriadne sparťanský prísny a odlúčený život, aký viedli sestry karmelitánky. Jej rodičia rozhodnutím neboli nadšení. Najviac to trápilo mamu, ktorá potajomky písala listy do kláštora, aby ju prijali až po Vianociach. Chcela totiž s dcérou ešte naposledy osláviť sviatky.
„Odvtedy som žila ako pustovník. Dvakrát denne sme mali asi polhodinu čas na oddych, keď sme sa mohli rozprávať, inak každá bola sama vo svojej cele. Nikdy som s nikým nepracovala, vždy sama,“ opisuje podmienky v kláštore.
Absolútna izolácia
Ako roky plynuli, nadobúdala pocit, že sa jej slovná zásoba zmenšuje. S ostatnými mníškami sa nielenže nemala kedy rozprávať, ale ani nemala o čom. Všetky boli o desaťročia od nej staršie a okrem počasia a kláštornej záhrady nemali témy na spoločnú debatu.
Aj svoju mamu videla len štyrikrát v roku i to iba cez mriežku. Všetky veľké rodinné udalosti sa dozvedala len s odstupom času. Vnútorne sa však cítila spokojná a naplnená. Až do osudného dňa.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
