Dobré noviny
Prezidentka Čaputová podpísala štátny rozpočet. Takto budú vyzerať financie Slovenska budúci rok
TASR
TASR

Prezidentka Čaputová podpísala štátny rozpočet. Takto budú vyzerať financie Slovenska budúci rok

Prezidentka Zuzana Čaputová
Prezidentka Zuzana Čaputová — Foto: TASR/Jaroslav Novák, pexels.com/Pixabay

Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 % hrubého domáceho produktu.

Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu podpísala zákon o štátnom rozpočte na rok 2023. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 % hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných takmer 5 %. Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 % HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 % HDP).

Príjmy verzus výdavky

Príjmy štátneho rozpočtu majú predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur. Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur.

Priamo v zákone o štátnom rozpočte je určený limit verejných výdavkov na budúci rok, a to vo výške 41,321 miliardy eur. Počas roka môže byť nahradený limitom vypočítaným Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

K čomu sme sa zaviazali?

Slovensko sa k zavedeniu výdavkových limitov zaviazalo v pláne obnovy a Európska komisia (EK) ich používanie očakáva. Zároveň platí výnimka, podľa ktorej rozpočet nemusí byť zosúladený s limitmi verejných výdavkov, pokiaľ je aktivovaná všeobecná úniková doložka podľa európskych predpisov. V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur.

Tie sú rozdelené medzi viaceré rezorty, napríklad ministerstvo hospodárstva a práce. Už v tomto roku očakáva ministerstvo financií pokles verejného dlhu SR, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 % HDP z vlaňajších rekordných 62,2 % HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 % HDP.

Už ste čítali?