Mátali ho mŕtve africké deti. Profesora Krčméryho nezlomil infarkt ani malárie, jeho oporou bola manželka

Lekár, odborník na tropickú medicínu a infektológiu, vysokoškolský pedagóg, ale aj manžel a otec. Profesor Vladimír Krčméry sa do povedomia Slovákov dostal najmä počas pandémie, no počas svojho života toho dokázal oveľa viac. Množstvo času zasvätil pomoci ľuďom v rozvojových krajinách - v Keni, v Sudáne, v Burundi, v Etiópii, v Tanzánii, v Kongu. Nezlomil ho infarkt, ani päť malárií.

Prečítajte si príbeh bojovníka, ktorému pomáhala celoživotná viera v Boha a ktorý navždy odišiel vo veku 62 rokov.

Pašovali biblie

Vladimír Krčméry sa narodil v roku 1960 v Bratislave. Detstvo mal na tú dobu veľmi zaujímavé. Mama bola lekárka, otec vedec a dva roky ako rodina prežili v Japonsku. V roku 1968 potom odišli do USA, kde jeho otec dostal miesto na Štátnej univerzite v New Yorku. Netrvalo dlho a s mamou, bratom a sestrou sa vrátil na Slovensko. Ako vraví, bolo to aj preto, že starí rodičia boli chorí a jeho mama odlúčenie neznášala dobre. „Nechcelo sa mi do Bratislavy a keby som mohol, určite by som v USA ostal aj ja,“ skonštatoval v rozhovore.

Lekárom nechcel byť odmalička, hoci to mal v rodine. Pôvodne sa chystal študovať geografiu, tam však prijímali len približne 10 ľudí. K srdcu si preto zobral radu otca. Ten vravel, že doktori prežijú všade – aj vo väzení, kde strávil tri roky. „Otcova emigrácia, otcovo aj strýkovo väznenie ako nepriateľov socialistického režimu mi však kazili kádrový profil pri prijímačkách na medicínu. Keďže som sa angažoval v SZM a vo Zväze Československo-sovietskeho priateľstva, prijali ma. Nikto netušil, že pod rúškom aktívneho členstva v ZČSSP sme do Ruska pašovali biblie,“ usmieval sa Vladimír Krčméry.

A od obyčajnej medicíny to k tej tropickej bolo iba na skok. „Urob si medicínu a potom môžeš robiť tzv. geografickú medicínu, teda mať na starosti tropické choroby,” spomínal na slová jeho otca. Vyštudoval preto medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského a po páde železnej opony mohol oba záujmy spojiť.

Najlepší rok jeho života

Ešte predtým začal v roku 1985 pracovať na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici UK, ale ako vraví, najlepší rok života prišiel o čosi neskôr. Ako 31-ročný dostal štipendium vo viedenskej nemocnici Allgemeines Krankenhaus. „Do Wolfstahlu som sa priviezol ráno o piatej starým ‚žigulákom‘ a odtiaľ som vlakom cestoval do Viedne. Bol to najlepší rok môjho života. Nerobil som nič iné, len medicínu,“ rozpamätával sa.

Tam sa ho ujal profesor Wolfgang Graninger, ktorý neskôr liečil aj bývalého slovenského prezidenta Rudolfa Schustera. Práve Graninger bol dôležitou postavou v Krčméryho živote – od neho sa totiž naučil kľúčové veci z tropickej medicíny. Spomínal si aj na jeden jeho výrok: „Z teba nikdy nič nebude, Krčméry, nikdy nebudeš profesor. Oženil si sa a to je koniec kariéry. Medicína mala byť tvoja jediná milenka. Teraz sa ti začne obyčajný, jednotvárny život.”  Keď sa Krčméry neskôr rovnako stal profesorom, oznámil mu, že sa pomýlil.

Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.