Pre sklerózu neudrží v rukách ani príbor. Jan podnikol na vozíčku 600-kilometrovú náboženskú púť
Mladý muž s humorom nazýva nevyliečiteľnú chorobu svojou najvernejšou družkou.
Keď mu diagnostikovali roztrúsenú sklerózu, začal sa nekontrolovateľne smiať. „Nebaví ma len sedieť na invalidnom vozíku, každý by mal niečo po sebe zanechať. Musíte sa snažiť vyťažiť zo života, čo sa dá,“ priznal v rozhovore pre DVTV Jan Dušek, ktorý pre nevyliečiteľnú chorobu skončil na vozíku. Ani ten mu ale nezabránil plniť si tie najväčšie sny.
„Chcel som nájsť niečo, čo by mi nalialo krv do žíl. Na vozíku život nekončí,“ prezradil Jan, ktorý sa na vozíku dostal do Černobylu, aj na náboženskú púť do Santiaga de Compostela.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=529183892543394&set=pb.100063553630905.-2207520000.&type=3
Zostal sám
Lekári mu roztrúsenú sklerózu diagnostikovali v roku 2003, a to len mesiac a pol po svadbe. „Myslím, že choroba už bola vo mne dlhšie, až neskôr sa prejavila razantne. Začal som najskôr chodiť s palicou. Vadili mi pohľady ľudí. Ako keby hovorili - Ten sa motá, je určite opitý. Neskôr som prešiel na barle a vo finálne som skončil na vozíku,“ spomínal pre krkonošský deník.cz Jan Dušek, s ktorým sa manželka rozviedla.
Otec troch detí zostal takmer úplne sám. „Vzal som to ako fakt a zmieril sa s tým. Chcelo to ale čas,“ hovoril pre iDnes.cz Jan. Choroba postupovala veľmi rýchlo, mal čoraz väčší problém udržať v rukách príbor alebo si bez problémov umyť zuby. V tých najťažších časoch mu bola najväčšou oporou viera v Boha.
600-kilometrová púť na vozíku
Článok pokračuje na ďalšej strane:
