Najhoršie to bolo po tornáde, hovorí hasič Stano, ktorý pomáha aj po práci. Má šťastie na tolerantnú manželku
Profesionálny hasič berie svoju prácu ako poslanie.
Pomoc bola náročná nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. „Tornádo minulo Slovensko len o pár kilometrov, našu prácu sme koordinovali s miestnym krízovým riadením. Pomoc bola adresná a pomohli sme viac dvom desiatkam prípadov,“ vymenúva. Pomoc na Morave sa v Stanislavovom prípade zapísala do pamäti aj iným spôsobom. Hneď skoro ráno na druhý deň po príchode domov už viezol manželku do pôrodnice.
„Mám veľké šťastie, že mám tolerantnú manželku, ktorej pohár trpezlivosti nepretiekol. Moje výjazdy častokrát vznikajú doslova z minúty na minútu,“ pochvaľuje si Stanislav Pešek. Združeniu venuje veľa času a priznáva, že nebyť práce profesionálneho hasiča, zrejme by si toľko času nevedel nájsť. Dnes má totiž po 24-hodinovej službe k dispozícii dva dni voľna, ktoré venuje práve civilnej ochrane.
Činnosť stále narastá
Myšlienka združenia vznikla v roku 2017, keď sa priateľmi bavili o tom, že by chceli vykonávať prospešnú činnosť, ale nie ako dobrovoľní hasiči. Pomôcť chceli všetkým štruktúram a v každej situácii. Organizácia však veľmi rýchlo prekročila hranice okresu a noví členovia sa hlásia zo všetkých kútov Slovenska. „Nikdy by mi nenapadlo, že sa z malého nápadu postupne podarí vytvoriť pomerne veľkú fungujúcu organizáciu v niektorých okresoch vybavenú špecifickým vybavením, ktoré iné zložky nemajú dispozícii,“ teší sa Stanislav.
V každom z deviatich okresov majú člena, ktorý v prípade potreby a v krízovej situácii koriguje ostatných. Pomoc je tak k dispozícii okamžite. Skúsenosť s prácou hasiča či záchranára pritom vôbec nie je dôležitá. Dobrovoľníkov zaučia interne tak, aby mohli byť nápomocní v každej krízovej situácii. Väčšinou však ide o lektorov prvej pomoci, vojakov, policajtov, ale aj bežných ľudí.
So žiadosťou o pomoc sa na nich obracajú okresné úrady a mestské časti. Do pomoci záchranným zložkám vyrážajú po žiadosti z Krajského operačného pracoviska a stále častejšie prichádzajú prosby aj zo strany samospráv. „V čase, keď sa nič nedeje, venujeme sa vzdelávaniu dobrovoľníkov, detí aj širokej verejnosti. Snažíme sa rozširovať povedomie o dôležitosti vzájomnej pomoci. Ak však vznikne určitá situácia, vždy zhodnotíme, či sme na to pripravení a sme schopní pomôcť. Nebojíme sa nových výziev a chceme pomáhať,“ vysvetľuje Stanislav Pešek.
Len za prvých jedenásť mesiacov tohto roka členovia vykonali takmer 20-tisíc hodín v teréne. „Moja vízia do budúcna je postupné vytváranie poloprofesionálnych a profesionálnych jednotiek civilnej ochrany, ktorých cieľom nie je nahradiť, ale doplniť a podporiť profesionálne zložky v teréne,“ hovorí hasič Stanislav. Rád by zlepšoval aj ich technické vybavenie. „Stále hľadám možnosti, ako veci zlepšiť. Verím, že aj vďaka oceneniu Srdce na dlani za Bratislavský kraj ako koordinátor dobrovoľníkov sa to podarí. Naša činnosť nie je o peniazoch, ale bez nich napredujeme len pomaly,“ dodáva Stanislav Pešek.
