Najhoršie to bolo po tornáde, hovorí hasič Stano, ktorý pomáha aj po práci. Má šťastie na tolerantnú manželku
Profesionálny hasič berie svoju prácu ako poslanie.
Asi stopäťdesiat ľudí naprieč Slovenskom je stále pripravených pomôcť pri akejkoľvek nehode, živelnej katastrofe či vo chvíľach, keď ide doslova o ľudskosť a životy druhých. Na ich čele stojí profesionálny hasič Stanislav Pešek. Hasičom sa stal najprv jeho starší brat a už vtedy premýšľal nad tým, že poslanie hasiča by ho rovnako napĺňalo. „Nevadilo mi ani náročné prostredie, ktoré hasičov v teréne čaká. Keď raz niekto okúsi pomoc druhému, už len málokto s ňou prestane,“ hovorí Stanislav v rozhovore pre Dobré noviny.
Nikdy neodmietnu pomôcť
Rodený Malačan pred piatimi rokmi založil Dobrovoľnú civilnú ochranu, v ktorej sa stretli civilisti, ktorých spája jediný cieľ – pomôcť každému a všade, kde je to potrebné. Predovšetkým v prípade nečakaných udalostí, keď je už tlak na profesionálne zložky enormný a doslova sa zíde každá pomocná ruka. Od tej doby pomáhali pri odstraňovaní škôd po veternej pohrome na Morave, koordinujú humanitárnu pomoc, dobrovoľníci boli pri vzniku karanténnych centier. Už na štvrtý deň po začiatku vojny na Ukrajine pomáhali na našej východnej hranici, odkiaľ sa následne presunuli do zariadení núdzového ubytovania. Aj dnes majú svojich členov v stanovom mestečku v Kútoch.
Nové výzvy na pomoc a nasadenie v záujme obyvateľstva prichádzajú dennodenne. „Som veľmi pyšný na ľudí, ktorí to vykonávajú. Bez ich dobrého srdca by nikdy Dobrovoľná civilná ochrana neexistovala. Sú to ľudia, ktorí sú ochotní vyjsť zo svojej komfortnej zóny a častokrát v náročných podmienkach riskujú svoje zdravie, ale idú a pomáhajú,“ hovorí Stanislav. Sám sa často stretáva s nechápavými reakciami ľudí, ktorí nerozumejú, prečo by to niekto robil a ešte zadarmo.
Stanislav hovorí, že týmto názorom na jednej strane rozumie – najmä v psychicky náročných chvíľach, ktoré sú v dnešnej dobe, ale na druhej je to práve dobrovoľníctvo, ktoré najviac pomáha psychickej pohode ľudí. „Osobnostne rastú, a to sa potom prenáša do pozitívneho myslenia ľudí,“ myslí si.
Niet nad tolerantnú manželku
Za najťažšiu skúsenosť považuje práve pomoc na Morave po ničivom tornáde.
Článok pokračuje na ďalšej strane: