Obdarili sa niečím menším. Na Štedrý deň bola na kopaniciach dôležitejšia súdržnosť rodiny ako darčeky
Možno teraz je zvykom rýchlo sa najesť a ísť sa pozrieť na darčeky. Ale v minulosti to bolo tak, že večera bola dôležitejšia, tvrdia odborníčky slovenskej kultúry.
Vianoce sú odjakživa opradené rôznymi ľudovými zvykmi a tradíciami. Nie je to inak ani na myjavských kopaniciach, ktoré sú známe svojím bohatým folklórnym životom. Mnohé zvyky z minulosti sa tam zachovali a dodržiavajú sa dodnes.
Najdôležitejšia bola večera
Vianočné sviatky sú zavŕšením štvortýždenného adventného obdobia a vrcholia 24. decembra Štedrým dňom. „Na Myjavsku sa mu hovorilo Svat večer ako Svätý večer. Gazdovia museli obriadiť zvieratá, ženy upiecť doobeda koláče a navariť vianočné jedlá,“ predstavila štedrovečerný deň na kopaniciach pracovníčka Centra tradičnej kultúry v Myjave Jana Zelenayová.
Večera na myjavských kopaniciach bola bohatá. „Niekedy pozostávala z deviatich až 12 chodov. Možno teraz je zvykom rýchlo sa najesť a ísť sa pozrieť na darčeky. Ale v minulosti to bolo tak, že večera bola dôležitejšia. Až potom gazda či gazdiná vystrúhali nejaké zvieratko pre deti a obdarili ich niečím menším, symbolickým. Dôležitá bola súdržnosť v rodine,“ doplnila Lenka Šútorová-Konečná z Centra tradičnej kultúry Myjava.
Jedlo sa to, čo sa vypestovalo a vyrobilo
Neodmysliteľnou súčasťou domácností bol aj vianočný stromček, ktorý mal však v minulosti inú podobu ako dnes. „Mnohokrát to bola iba halúzka, lebo tradícia stojatých vianočných stromčekov prichádza z nemeckého prostredia až v priebehu 20. storočia. V staršom období si ľudia zavesili zelenú halúzku nad štedrovečerný stôl, čo bolo vlastne najsymbolickejšie miesto, kde sa počas štedrovečerného času zdržovala celá rodina,“ prezradila Zelenayová. Ako doplnila, ľudia si halúzky ozdobili tým, čo mali doma. Väčšinou to boli produkty, ktoré si počas roka doma vyprodukovali – či už išlo o oriešky, jabĺčka, prípadne sušené ovocie.
Pred večerou sa dodržiavali viaceré tradície. „Gazda s gazdinou nesmeli odchádzať od stola, všetko muselo byť nachystané pred ňou. Požehnal sa príbytok aj to, čo bolo na stole. Modlili sa a potom si zaspievali vianočnú pieseň. Po večeri chodili deti, ale aj dospelí vinšovať a spievať koledy pod okná príbuzných a susedov. Na Myjavsku sa táto tradícia nazývala poštedráky,“ doplnila Šútorová-Konečná.
