Mysleli si, že idú na smrť. Namíbijské deti prišli do Československa v tajnosti, dodnes oslavujú Vianoce
Narodili sa v Afrike, ale s dojatím a vďačnosťou spomínajú na detstvo v Československu.
Všetky deti pochádzali z rôznych táborov, ktoré boli od seba vzdialené stovky kilometrov. Pamätajú si, že ich uniesli vojaci a ich odchod bol veľmi chaotický a unáhlený. „Počas výskumu som prišla na to, že tieto deti neboli náhodne vybranými sirotami. Mnoho z nich boli potomkovia významných namíbijských bojovníkov za nezávislosť a zároveň členov ľudovej oslobodeneckej armády v Namíbii patriacich k vojenskému krídlu SWAPO,“ vysvetlila česká antropologička Katarína Mildnerová, ktorá skúmala málo známu kapitolu československej histórie.
Čakali smrť
Československo sa ponúklo, že z týchto detí vychová elitu budúceho nezávislého štátu. Do Československa s nimi prišli aj vychovávateľky, ktoré mali dohliadať na to, aby nezabudli na svoje korene a zvyky. Novým domovom sa pre deti stala internátna škola na zámku v Bartošoviciach neďaleko Ostravy. „Prvé, čo ich napadlo, keď vystúpili v Prahe z lietadla, bolo, že ich poslali na smrť. Ale oni vystúpili a ľudia sa tu na nich usmievali a vítali ich. Navyše ich zachvátila vlna nadšenia, pretože videli prvýkrát v živote sneh,“ spomínala antropologička Mildnerová. Po úvodnom zoznámení sa „s cukrom“ nasledoval pre deti ďalší kultúrny šok.
Prvýkrát videli splachovací záchod, príbory, vybavenie izieb a hlavne množstvo belochov pohromade. Československých vychovávateliek sa spočiatku báli. Nakoniec ale dostali strach z niekoho úplne iného - z namíbijských učiteliek. Tie deti šikanovali a dokonca aj sexuálne zneužívali. K československým vychovávateľkám si nakoniec deti vytvorili až materinské puto. Časom sa naučili plynule hovoriť po česky a osvojili si aj naše tradície. Na zážitky z domova ale nedokázali zabudnúť.
Detí sa Čechoslováci báli
„Vychovávateľky spomínali, ako deti naskákali do priekop a kryli si hlavy, keď nad nimi v Bartošoviciach preletelo lietadlo. Báli sa bômb,“ hovorila antropologička, ktorá zistila, že pred Čechoslovákmi bol pobyt detí prísne utajený. O deťoch vedeli iba miestni, ktorí sa ich najskôr báli.
Článok pokračuje na ďalšej strane: