Dobré noviny
Mysleli si, že idú na smrť. Namíbijské deti prišli do Československa v tajnosti, dodnes oslavujú Vianoce
Simona Gálová
Simona Gálová

Mysleli si, že idú na smrť. Namíbijské deti prišli do Československa v tajnosti, dodnes oslavujú Vianoce

Namíbijské deti v Československu.
Namíbijské deti v Československu. — Foto: LIT Verlag Münster (Kateřina Mildnerová - Namibian Czechs); Archív Bartošovickej radnice

Narodili sa v Afrike, ale s dojatím a vďačnosťou spomínajú na detstvo v Československu.

Všetky deti pochádzali z rôznych táborov, ktoré boli od seba vzdialené stovky kilometrov. Pamätajú si, že ich uniesli vojaci a ich odchod bol veľmi chaotický a unáhlený. „Počas výskumu som prišla na to, že tieto deti neboli náhodne vybranými sirotami. Mnoho z nich boli potomkovia významných namíbijských bojovníkov za nezávislosť a zároveň členov ľudovej oslobodeneckej armády v Namíbii patriacich k vojenskému krídlu SWAPO,“ vysvetlila česká antropologička Katarína Mildnerová, ktorá skúmala málo známu kapitolu československej histórie.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Black Czechs (@black_czechs)

Čakali smrť

Československo sa ponúklo, že z týchto detí vychová elitu budúceho nezávislého štátu. Do Československa s nimi prišli aj vychovávateľky, ktoré mali dohliadať na to, aby nezabudli na svoje korene a zvyky. Novým domovom sa pre deti stala internátna škola na zámku v Bartošoviciach neďaleko Ostravy. „Prvé, čo ich napadlo, keď vystúpili v Prahe z lietadla, bolo, že ich poslali na smrť. Ale oni vystúpili a ľudia sa tu na nich usmievali a vítali ich. Navyše ich zachvátila vlna nadšenia, pretože videli prvýkrát v živote sneh,“ spomínala antropologička Mildnerová. Po úvodnom zoznámení sa „s cukrom“ nasledoval pre deti ďalší kultúrny šok.

Prvýkrát videli splachovací záchod, príbory, vybavenie izieb a hlavne množstvo belochov pohromade. Československých vychovávateliek sa spočiatku báli. Nakoniec ale dostali strach z niekoho úplne iného - z namíbijských učiteliek. Tie deti šikanovali a dokonca aj sexuálne zneužívali. K československým vychovávateľkám si nakoniec deti vytvorili až materinské puto. Časom sa naučili plynule hovoriť po česky a osvojili si aj naše tradície. Na zážitky z domova ale nedokázali zabudnúť.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=5650016258355316&set=bc.AbqAgitL_ZZCqR3CA-0iWnaEhliXCW0T_nXZWBma0CDnMcAqN0kSOUJNtR61o4gn41pHDReD4QLlZGo8p7vmRRWOta2FuS-hRIB4bxwq0o58rf2qvJRUGL4FrvKGJLF8vVZWl86VIZ7aKjTU32h_lsGVXvDdVwSfnwHU0usSGXTFHw&opaqueCursor=Abp1KJdsPSutTkv9_JfB0o-CRGVSY7QCVuY3zDY-xyvz_9HoTTGasbZXyPdo0k5xeKuJg_8GaqrFXffvLsVZQNenXcFejT-BWRRbR3_W2ag84UAwIgBgsWeKTpc7stmuKQL03oqupyiCREFAJMAD-ZHpOEMrRnkSbT6CKKWez86ftV7AVSxUDQHfuuyJ73Rl8whPSrIQ8PKZpWw_iKfcdZsIfyGE4MFrarXy8gXnxZch5cwoubKfPKNkGoEdbXxLO6hhmoryP4Szg2dnmM2oC_S0gmaPoKZXO_jnA3nYJu2Rx5TxmIXVwBKSHJs-eGo-wi32uwjrw1icTNNL-glvCj3xNqBYBaXCsWF_j0pqA1tDDBPw812sJLaQFmnjATrV2g_sGSgM-lHGISINIfI_KohjRjsUWgqTfK4H3PqUmJ9ZPtM9iltFKNRAfYks9AGVuYUbDKqFC0qp6j5_A_dQWKpARNUjYJ3t7CQvRXGVCoJ-AXcTbwQTDTpYFG14EWnf9kcNgqDTmW1mhui8LxEsw7SRg3FJk5LPBFjCjE9hS_U7IWht45jgBtCzUYtoPJXC-FVLgNeCI1kt_t_QTxf5Jv8s

Detí sa Čechoslováci báli

„Vychovávateľky spomínali, ako deti naskákali do priekop a kryli si hlavy, keď nad nimi v Bartošoviciach preletelo lietadlo. Báli sa bômb,“ hovorila antropologička, ktorá zistila, že pred Čechoslovákmi bol pobyt detí prísne utajený. O deťoch vedeli iba miestni, ktorí sa ich najskôr báli.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 2 / 4

Už ste čítali?