Dobré noviny
Mysleli si, že idú na smrť. Namíbijské deti prišli do Československa v tajnosti, dodnes oslavujú Vianoce
Simona Gálová
Simona Gálová

Mysleli si, že idú na smrť. Namíbijské deti prišli do Československa v tajnosti, dodnes oslavujú Vianoce

Namíbijské deti v Československu.
Namíbijské deti v Československu. — Foto: LIT Verlag Münster (Kateřina Mildnerová - Namibian Czechs); Archív Bartošovickej radnice

Narodili sa v Afrike, ale s dojatím a vďačnosťou spomínajú na detstvo v Československu.

Príjazdovú cestu k zámku v Bartošoviciach pokrývala vrstva snehu. V bývalom šľachtickom sídle, ktoré komunisti prebudovali na internátnu školu, čakal nervózny personál. Nebolo sa čomu čudovať, čakali na exotickú návštevu z Afriky. Kým kuchárky ukladali na stoly polievku, horúci čaj a rožky, pred zámkom bolo počuť hučanie autobusov. Krátko po polnoci 15. novembra 1985 z nich vystúpilo 56 detí, ktoré prišli do Československa až z ďalekej africkej Namíbie. Vystrašené deti si mysleli, že idú na smrť, no keď vystúpili z autobusu, nič zlé ich nečakalo. Na zemi videli čosi biele a trblietavé. Sneh ešte nikdy v živote nevideli.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=563790502422039&set=bc.AbqVir6DSiQlne6XeEffzEL4K-_-_BNqeLN2NZLPuPglryWQp62tRwCCiXsGRXkZCJKYYHgcXwvJpB0n49FsBuklRJAm4aW71wCpmPLwbY1s9U3z4RonXBn7NaRFqqTM7179gtSv0FHLk0SLH6HMhaTC-b1TBJjDPjgrLTzmraxHXw&opaqueCursor=AbqVVtAA6_Q--tj6bbwOzjW7arTXRWrgUFDalGxdi4P7EXH-DarHVs_ciXDVb2WoCX2ixflGkq6K84acgiUs7Ji9YeT_WDiO3zBrpdl8HYptCEipXKLS6Tp7nO9c8MsitABSqxMdHat7cryqI0S_TFT-oT8eErhbfiL5po7ZiEAHxbW61hVNTrsGMt0_OA1ZVMcLgXhrE4fYY8zcjIoiKkXhqXtdsI98z0Iy-8RkI-KEi-NWGH09dVwo7nT8_4a8lIqxbOboKoxDLizWSBJQQdo728rmH8G0lf4-MuKxr-dqrsnlZzoqMJTfECT3QDcSBNxbowrt5Y1WCA4fPGmDDNT84IWVa8phm30ZyZpB5khXfpMgj1KQcEgiITZpvYuZBuRlRfQiAf3MZXVDLmWHcEVxqwVjs_Z--UwkqibcYC_XxriOPcwXa8qf3emu5cGv50KrxMsY2DiSCS-IVrTuUE_Ps7js0Hb10UFRZaU8ffGJljkASw09XcMkILq7h5n-N4UM7sOVZyDZakAFbH-0_ZKeYwSY_-F6ajMkS-jFVBWXWESs9flWhhqfH79lUUIpNCEERYVplOTIXfAFAXYdEJxa

„Mysleli sme si, že to je cukor. Niektorí ten cukor brali do vrecka, že si ho vezmú so sebou. Ale on bol studený. Čudovali sme sa, ako to, že tí belosi tu majú studený cukor. Ochutnávali sme ho. No a on to naozaj cukor nebol,“ spomínala pre Aktuálně.cz Ndeshi Panda Nangolová, ktorá bola jednou z namíbijských detí. Dnes si hovoria „čierni Česi“.

Narodili sa síce v Afrike, keď sa ich ale spýtate, kde sú doma, bez váhanie odpovedia, že v Česku. Namibijské deti našli v Československu druhý domov, ale po šiestich rokoch sa museli vrátiť do Afriky. Odchádzali s plačom.

Z utečeneckého tábora do Prahy

Takzvané namíbijské deti v skutočnosti v Namíbii nikdy neboli. Narodili sa v utečeneckých táboroch v susednej Angole a Zambii. O Namíbiu v tom čase boli boje medzi SWAPO – ľudovou organizáciou Juhozápadnej Afriky a juhoafrickými vojakmi. Partizáni zo SWAPO sa hlásili k socializmu, a tak ich podporovali ideovo spriaznené štáty východného bloku, vrátane Československa.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=563790492422040&set=pcb.563791335755289

Namíbijskí bojovníci mali svoje základne a civilné tábory pre vojnových utečencov v susedných krajinách. A práve v týchto táboroch prišlo na svet 56 namíbijských detí a medzi nimi aj malá Ndeshi. Jej otec bol vojakom, mama partizánkou a malé dievčatko prespávalo na vojenskom látkovom ležadle. Boli dni, kedy nemala čo jesť.

„Najhorší bol hlad. Keď sme boli väčší, chytali sme vtáčiky a potom si ich robili na ohni,“ spomínala Ndeshi, ktorá mala päť rokov, keď do tábora prišiel autobus a velitelia čítali mená detí, ktoré mali nastúpiť. Prečítal aj to jej. To, kam ide, jej nepovedali, ale sľúbili jej, že ju na konci cesty čaká bezpečie. Autobus prešiel 900 kilometrov na letisko v Luande, kde deti osprchovali, prezliekli do čistých vecí a posadili do leteckého špeciálu smer Praha.

Prečo ich poslali do Československa?

Podľa oficiálnej verzie organizácie SWAPO boli tieto deti prevažne sirotami, ktoré toho vo vojne veľa pretrpeli a potrebovali starostlivosť a ochranu. Pravda však bola inde. Do Československa odišli v režime čiastočného utajenia.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 4

Už ste čítali?