Herecké i súkromné historky Ferka Kovára
Milan Buno
Milan Buno

Herecké i súkromné historky Ferka Kovára

Kniha spomienok nášho obľúbeného herca. 

— Foto: Ikar

Na dosky Novej scény som sa po prvý raz postavil v roku 1972 v úlohe novica v hre Glória, čo mi tak trochu prischlo: len čo bolo treba hrať farára, voľba padla na mňa. Hral som ho vo viacerých predstaveniach, vo filme Noční jazdci, v Tisícročnej včele... Už len aby mi pridelili kostol a mohol som viesť vlastnú farnosť.

Skvelý slovenský herec – divadelný, filmový, televízny aj dabingový. Výborný recitátor a obľúbený pedagóg. Práve o ňom vyšla kniha Jednoducho Ferko, ktorú s ním napísala skúsená novinárka Silvia Lispuchová. František Kovár.

Foto: Ikar

Dozviete sa v nej o jeho živote, osobnom i profesionálnom a nebudú chýbať ani mnohí herecké historky. Prečítate si napríklad aj o tom ako mal v istom období vo vrecku dva mobily. Keď sa Dušan Jamrich čudoval, načo sú mu hneď dva, vysvetlenie vraj bolo jednoduché: „Keď som smutný, volám si z jedného mobilu na druhý.“ 

Písal sa rok 1955 a v bratislavskom Večerníku vyšiel článok s titulkom Usmievavý Ferko Kovár zabáva svojich spolužiakov. Malý štvrták si do školy v prírode v našich veľhorách pribalil maňuškové divadlo s úmyslom pobaviť spolužiakov. Divadlo hral aj svojim kamarátom usadeným na dvore za domom na Tabakovej ulici v Starom Meste, kde vyrastal.

Z neba padali plagátiky s textom „Proletári všetkých krajín spojte sa“, ktoré na Bratislavu zhadzovalo lietadlo, a malý chlapec predvádzal predstavenie, ktoré si sám vymyslel. Keď na Firšnáli, ako po starom volali Gottwaldovo námestie, dnes Námestie slobody, púšťali šarkany, ten jeho sa odtrhol, vyletel do výšky a padol priamo na Novú scénu.

Čo hovorí Ferko Kovár o svojej knihe?

František Kovár má na svojom konte desiatky divadelných, filmových i televíznych postáv, jeho hlas zaznieva z dabingu, vynikol ako recitátor aj pedagóg. Získal mnohé ocenenia, ako Cena literárneho fondu, Cena RTVS za rozhlasovú tvorbu pre deti, či Poděbradskú Křišťálovú růži v kategórii prednesu poézie.

Posteľ máme aj v divadelnej šanti. Vystrel som sa na nej len výnimočne, zato môj drahý kolega Maroško Geišberg, nech mu je zem ľahká, ju využíval často. Nebýval v Bratislave a po skúške sa mu na tých pár hodín, ktoré mal k dispozícii do začiatku predstavenia, neoplatilo ísť domov. Ostal v našej spoločnej šatni, písal texty, básne a ja som bol často prvý, komu ich čítal. Ak sa mu predstavenie skončilo neskoro večer a ráno ho čakala skúška, v šatni prespal. Naša posteľ bola využitá.

Silvia Lispuchová má na svojom konte deväť knižných titulov. Je autorkou a spoluautorkou kníh Ešte, Kamila, A just nie!, Spomienky ortopéda, Top 37 žien Slovenska, Zápisky z teplého domu, Hádam ma nezabijú, Ako sa stať celebritou a Posledný bohém. Pracuje ako redaktorka, žije v Bratislave.

Milan Buno, knižný publicista

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…