Monika nemeria ani meter, no ľuďom pohľady nezazlieva. Svojím prístupom môže byť príkladom pre všetkých

Študentka Monika má o čosi náročnejší život ako ostatní ľudia. Pretože má vrodenú genetickú poruchu rastu, ako 22-ročná je vysoká iba 93 centimetrov. Ako informuje portál TV Noviny, oficiálne je najnižšou ženou v Českej republike. Aj napriek tomu je však vždy dobre naladená a s úsmevom na tvári.

Som jednoducho trpaslík

Vie totiž, že to nemôže zmeniť. „Keď sa na mňa niekto pozrie zvedavým alebo trochu súdiacim pohľadom, nemám potrebu nejak ho konfrontovať, pretože má pravdu. Pre cudzích som abnormalita, možno trochu atrakcia, lebo proste vyzerám inak. Som proste ľudovo povedané trpaslík,“ vraví Monika a smeje sa: „Veľmi rada používam slovo odmalička, lebo to je vlastne celý môj život.“

Už od detstva vnímala, že bola menšia ako malé deti a začala akceptovať skutočnosť, že nikdy nebude tak vysoká ako ostatní. „Jednoducho som to prijala,“ konštatuje. Aj preto nepovažuje za urážlivé, keď niekto prejaví záujem o jej inakosť. „Keď sa deti obzrú, alebo sa spýtajú rodičov: ‚Tá pani je malá. Prečo je malá?‘ Mňa skôr baví sledovať reakcie tých rodičov. Najviac ma potom zamrzí, keď to dieťa len odbijú vetou typu ‚nepozeraj sa tam, to sa nehovorí, to si povieme potom,“ tvrdí

Chce pomáhať ostatným

A hoci život berie s úsmevom, priznáva, že ho má časovo náročnejší. A to aj napriek tomu, že žije v Prahe, ktorá je v bezbariérovosti na prvých priečkach. „Keď potom idem do centra, tak sa drkotám po kockách. Nie vždy je na konci chodníku zjazd alebo nájazd. Na jednom konci vojdem, potom zistím, že nezídem, tak sa musím vrátiť a obísť to po ceste. Človek si presne musí zistiť, keď ide niekam, kde to nepozná, ako vyzerá cesta a terén,“ opisuje najväčšie problémy.

Monika momentálne študuje sociálnu prácu na Karlovej univerzite a v budúcnosti chce pomáhať ľuďom s hendikepom. „Mám predstavu, že by som založila sociálny podnik, ktorý by napr. prednostne zamestnával ľudí s nejakým fyzickým hendikepom,“ vysvetľuje svoj sen, no dodáva, že by to rada prepojila s väčšinovou spoločnosťou.

Tomu chce dopomôcť aj svojím príbehom - je totiž najmenšou ženou v Českej republike. „Mala som vlastne dve cieľové skupiny. Boli to ostatní ľudia s nejakým postihnutím, a im som chcela odovzdať to, že každý sa môže cítiť výnimočne, napr. tým, ako vyzerá, ako sa narodí, tak aj tým, že na sebe môžu ďalej pracovať a plniť si sny. Má na to rovnaké právo ako tí zdraví,“ vraví. Tým zas chcel odovzdať to, že aj ľudia s viditeľným hendikepom si dokážu ísť za svojimi snami a často dokážu viac ako zdraví, pretože k tomu majú úplne iný prístup.