Dobré noviny
Prepadol, po škole vykladal kamióny. Vyučený kuchár Attila Végh hovorí, že peniaze kazia charakter
Simona Gálová
Simona Gálová

Prepadol, po škole vykladal kamióny. Vyučený kuchár Attila Végh hovorí, že peniaze kazia charakter

Attila Végh
Attila Végh — Foto: Instagram - @veghattila

V Amerike môžeš mať peniaze, ale čo z peňazí, hovoril zápasník.

Zápas storočia trval iba 127 sekúnd. Attila Végh sa vtedy postavil do klietky proti Karlovi Vémolovi, ktorého knokautoval jediným úderom. Zo skromného chlapca z Gabčíkova sa v tom momente stala hviezda. Attilovi pritom hovorili, že sa bez maturity nikdy nezamestná. Vyučený kuchár nakoniec dokázal, že sa mýlili. Nikto by neveril, že chlapec, ktorý v Rakúsku prenášal z kamiónov zemiaky a cibuľu, bude medzinárodnou hviezdou.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Attila Vegh (@veghattila)

V škole prepadol

Jeho hláška „splnil sa mi senil“ už zľudovela a popletené slová sa stali jeho značkou. Attila Végh sa totiž narodil v Gabčíkove do maďarskej rodiny a aj keď ho rodičia zapísali do slovenských škôl, slovenčinu sa nikdy poriadne nenaučil. Ako sám priznal, v škole nikdy nebol vzorným žiakom. „Prepadol som zo štyroch predmetov. Nikdy som nechodil poza školu, len som ju nenávidel. Nenávidel som sa učiť, lebo som nemal na to hlavu. Všetko som sa musel učiť naspamäť, veľmi ťažko mi to šlo. Tak som si povedal - kašlem na školu a idem robiť hocičo iné. Išiel som na svoju cestu,“ spomínal pre PLUS 7 dní.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Attila Vegh (@veghattila)

To, že Attila nemá nadanie na učenie, ale skôr na športy, si všimli aj jeho rodičia. Už ako päťročného ho prihlásili na grécko-rímske zápasenie. „V Gabčíkove chlapci buď hrali futbal, alebo bojovali,“ priznal Attila pre Blesk. Podľa vlastných slov vraj ani v športe nemal veľa talentu. Musel ho doháňať tvrdou drinou a pravidelnými tréningami.

„Nebol som veľmi šikovný, ale bavilo ma to. Aj keď som prehral, stále som sa tešil a smial sa,“ spomínal s úsmevom Attila, ktorý bol živým a trochu problémovým dieťaťom. Kamarátom z tréningov bral ponožky, zauzloval tenisky alebo bral jedlo. „Dobre som však vedel, že sú staršie a ja dostanem po hube. A to sa aj stalo,“ hovoril. Rodičia verili, že šport a tvrdá drezúra ho upokojí, a tak ho neskôr prihlásili aj na karate.

Vykladal kamióny, pribral 25 kíl

Domov začal nosiť trofeje a tréneri videli, že majú pred sebou nepopierateľný talent. Bojové športy ale museli ísť bokom, keď si vyučený kuchár po strednej škole musel začať zarábať na živobytie. „Stále mi hovorili, že nebudeš mať maturitu, nikdy sa nezamestnáš. Nebudeš mať robotu,“ spomínal Attila.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 3

Už ste čítali?