Strieborný poklad geniálneho matematika dodnes leží v lese. Jeho polohu zašifroval tak, že ho sám nenašiel
Alan Turing je považovaný na jeden z najväčších mozgov, aké kedy žili.

Ak chcete bez moderného počítača rozlúštiť zložitú šifru, potrebujete vycibrené myslenie. Tým sa mohol nepochybne pochváliť aj britský matematik Alan Turing, ktorý počas druhej svetovej vojny spolu so svojim tímom rozlúštil kód legendárnej nacistickej Enigmy. Spojencom tým pomohol poraziť Adolfa Hitlera. Počas svojho života dokázal Turing prelomiť takmer akúkoľvek šifru. Paradoxne, zlyhal pri šifre, ktorú napísal on sám a stálo ho to úspory.
Ak by nacisti dobyli Britániu
Ako informuje portál IFL Science, Turing bol dokonalým matematikom a takmer nič ho nedokázalo prekvapiť. Keď si však v roku 1940 uvedomil, že sa blíži nacistická invázia, za každú cenu chcel ochrániť svoje úspory. Aby uchoval ich hodnotu, spočiatku ich chcel premeniť na spotrebný materiál, no vývoj vojny ho utvrdil v tom, že úspory najlepšie uchová v striebre.
TIL that Alan Turing once bought 150lbs of silver, but didn't trust banks so he buried it in the woods instead. After the price of silver had almost doubled, he went to dig it up, but could no longer find it. https://t.co/CK7h1Eg5RS pic.twitter.com/6h16LAL4GL
— Today I Learned by Qwyck (@TILbyqwyck) February 16, 2020
Aby však jeho majetok nepadol do rúk potenciálnej nacistickej vlády po dobytí Británie, skúsený matematik si ho poistil spôsobom, ktorý mu bol najbližší - svoj poklad zakopal v lese obklopujúcom anglický Bletchley Park a napísal šifru ukazujúcu na jeho súradnice.
Zatiaľ čo sa nacisti sa nikdy nedostali k brehom Anglicka, Turing mal v jednom aspekte pravdu – na konci vojny stúpla hodnota striebra o 80 percent a vďaka svojmu šikovnému plánu by sa mu podarilo zarobiť. Bol tu však jeden háčik. Matematik ho nemohol nájsť.
Márne pokusy
Orientačné body krajiny sa po vojne zmenili a tak Turing pri snahe nájsť svoje striebro len bezcieľne blúdil lesom. Svoje úspory nedokázal nájsť, ani keď si na pomoc zobral detektor kovov. Ako uvádza Reuters, Turing hľadal opakovane, v rokoch 1944, 1946 a posledný pokus uskutočnil v roku 1952, len dva roky predtým, ako si vzal život.
Predpokladá sa, že zašifrované striebro sa nikdy nenašlo a dodnes leží na mieste, kam si ho matematik s dobrým úmyslom odložil. Keďže sa odhaduje, že hmotnosť striebra je približne 68 kilogramov, čo by malo hodnotu presahujúcu 30 000 libier (približne 34 600 eur), aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí by si strieborný poklad radi ulovili pre seba.