Dobré noviny
Volali ich tiché dvojičky. 30 rokov sa zhovárali iba jedna s druhou, nerozprávali sa ani so svojimi rodičmi
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Volali ich tiché dvojičky. 30 rokov sa zhovárali iba jedna s druhou, nerozprávali sa ani so svojimi rodičmi

— Foto: Youtube: Gottafindpants

K životu nepotrebovali nikoho, iba jedna druhú.

June a Jennifer Gibbonsove boli roky známe ako tiché dvojčatá. Názov ich dokonale vystihoval, keďže takmer 30 rokov neprehovorili s nikým vo svojom okolí vrátane vlastných rodičov. Rozprávali sa iba v súkromí, keď boli osamote. Rodina ale aj odborníci sa počas celej doby snažili vysvetliť záhadu, prečo to vlastne robia a čo stojí za ich nevysvetliteľným správaním.

Iné od malička

June a Jennifer sa narodili v roku 1963 vo vojenskej nemocnici v Jemene ako zdravé a krásne deti. To, že to s nimi napokon nebude také jednoduché ako v prípade iných detí či dvojčiat, si rodičia začali uvedomovať veľmi skoro. Ich inakosť si všimli približne v období, keď deti začínajú rozprávať. Od svojich rovesníkov v jazykovom prejave zaostávali, ale čoraz viac sa upevňovalo aj ich vzájomné puto.

Naučiť sa komunikovať s okolím nepotrebovali, vymysleli si vlastný jazyk, ktorému rozumeli len ony.  „Doma sa rozprávali a vydávali rôzne zvuky, ale vedeli sme, že nie sú ako iné deti,“ spomínal ich otec Aubrey. Rodičia pochádzali z Barbadosu, ale začiatkom 60. rokov prišli do Veľkej Británie.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa James Stoorie (@jamesstoorie)

Doma sa rozprávali anglicky, ale dvojičky aj tak začali hovoriť úplne iným jazykom. Nikdy neprejavili ani najmenší záujem o to, že by sa zhovárali aj s niekým iným. Dievčatá však boli od začiatku zvyknuté na to, že sú iné. Na škole boli jedinými černošskými deťmi, kvôli čomu ich aj šikanovali. Ich vzájomná závislosť a vyčlenenie sa ešte viac prehĺbilo.

Keď sa šikanovanie ešte zhoršila, začali ich vyučujúci púšťať zo školy domov skôr v nádeji, že sa takto vyhnú obťažovaniu. V tínedžerskom veku si stále uchovávali vlastnú reč. V škole odmietali na hodinách odpovedať, čo urobila jedna, to urobila aj druhá.

Pokusy o terapie

V roku 1974 si školský lekár všimol ich netradičné správanie. Okamžite oslovil riaditeľa školy, ten však v jeho žiačkach žiaden problém nevidel. Lekár však oslovil aj detského psychológa a trval na tom, aby začali chodiť na terapie. Dievčatá však navštívili hneď niekoľko psychológov, psychiatrov a psychoterapeutov s nikým z nich neprehovorili. Tiché dvojčatá boli stále tiché a nikto nerozumel prečo.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Silent Stories (@_silentstories_)

V roku 1977 sa s nimi stretla logopedička Ann Treharne. Hoci ani pred ňou nechceli prehovoriť, súhlasili s tým, aby si nahrala ich dialóg a opustila miestnosť. Treharne mala pocit, že June by s ňou aj hovoriť chcela, ale Jennifer ju drží v moci.

„Jennifer tam sedela s neprítomným pohľadom, ale cítila som jej silu. Napadla mi myšlienka, že June bude zrejme posadnutá svojim dvojčaťom,“ povedala logopedička neskôr. Odborníci sa napokon rozhodli uskutočniť experiment a dvojčatá od seba proste oddeliť. Každá z nich putovala na inú internátnu školu.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 3

Už ste čítali?