Neskrývala ju a nedala do ústavu. Jej dcéra bola prvým dievčaťom s Downom, ktoré prežilo plnohodnotný život
Rodičov dlhé desaťročia presviedčali, že toto dieťa im iba zničí život.
Rodičia najprv dúfali, že sa ich deti podarí vyliečiť, alebo že sa podarí objaviť nejaký zázračný liek. Po rokoch sa ich snaha upriamila na to, aby sa ich deťom podarilo maximalizovať ich potenciál. Kay McGeeová začala pracovať na búraní bariér – okrem nemocníc tlačila aj na vzdelávacie inštitúcie, aby tieto deti neseparovali ale vzdelávali po boku zdravých detí.
Deti s Downovým syndrómom mohli v tom čase navštevovať iba špeciálne školy pre mentálne postihnutých, čo v praxi znamenalo, že sa nikdy so zdravými deťmi nestretli. Keď mala jej dcéra Tricia tri roky, začala sa vzdelávať mimo domova. Nastúpila na verejnú Montessori školu a všetci zúčastnení si vzápätí uvedomili, že tieto školy sú dôležitým miestom na asimiláciu. Deti s Downovým syndrómom musia odpozorovať, ako sa správať k ostatným ľuďom.
Kay svoju dcéru tlačila do verejných škôl a Tricia bola v roku 1966 vôbec prvým dieťaťom s Downovým syndrómom, ktoré nastúpilo do prvej triedy medzi zdravých spolužiakov. O deväť rokov neskôr bol schválený zákon, ktorý prikazoval prijímať aj deti s telesným alebo mentálnym postihnutím medzi zdravé deti. Tricia skončila aj strednú školu a celý život prežila ako súčasť spoločnosti. Mama Kay McGeeová zomrela vo veku 91 rokov v roku 2012. Tricia sa až vtedy dostala po prvý raz v živote do ústavnej starostlivosti.
