Štúdium v zahraničí obohatí každého, kto naň nájde odvahu. Nie je to len o jazykoch, hovorí psychologička
Silvia Mabena
Silvia Mabena

Štúdium v zahraničí obohatí každého, kto naň nájde odvahu. Nie je to len o jazykoch, hovorí psychologička

Zlepšenie jazykových schopností nie je jediným pozitívom štúdia za našimi hranicami. Psychologička a študenti, ktorí si to vyskúšali, hovoria o zásadnom osobnostnom rozvoji. Zdokonalili si sociálne zručnosti či schopnosť prispôsobiť sa.

Stredoškoláčka Natália (vľavo) odišla na ročný študijný pobyt do Francúzska. Ema (vpravo v strede) začala svoje vysokoškolské štúdium v Anglicku hneď po maturite. Po bakalárskom štúdiu by chcela budúca biochemička absolvovať magisterský stupeň v ďalšej krajine. — Foto: N. Štefancová, E. Ruňaninová

„Je možné, že sa mladý človek posunie v profesijnom smerovaní. Objaví, čo by chcel študovať v budúcnosti, nadobudne jazykové kompetencie a posilní sa mu sebavedomie,“ hovorí školská psychologička Marcela Gatciová o štúdiu v zahraničí. Atraktívne krajiny a programy vhodné pre Slovákov predstavujú zahraničné školy prostredníctvom webinárov a veľtrhov.

„Pobyt v kultúrne odlišnom prostredí pozýva človeka ku kontaktu s rôznorodosťou v praxi, preskúmať ju a nechať sa ňou obohatiť. Človek dostane šancu zažiť nový kultúrny rámec a oboznamuje sa s iným štýlom uvažovania,“ hovorí psychologička Marcela Gatciová. Foto: PEXELS/A. Gepp, Pixabay

Británia, Dánsko alebo Holandsko?

Bez ohľadu na krajinu štúdia, drvivá väčšina našich vysokoškolákov mieri do zahraničia za kvalitnejším vzdelaním. „Pre štúdium v zahraničí som sa rozhodla aj preto, že som si v Anglicku našla obor, v ktorom sa chcem špecializovať a toto štúdium je praktickejšie orientované, ako na Slovensku,“ hovorí Lucia Kriššáková, ktorá študuje na univerzite v anglickom Chelmsford účtovníctvo a financie. Vo Veľkej Británii by chcela dokončiť štvorročné bakalárske štúdium, popri ktorom už teraz pracuje. Obľúbenou krajinou pre štúdium v zahraničí je tiež Dánsko. Tamojšie školy ponúkajú moderné vzdelávanie v IT a technických odboroch, tiež v oblasti cestovného ruchu alebo multimédií a dizajnu. Pre Slovákov, ako občanov Európskej únie, je štúdium bezplatné a s vyspelým sociálnym systémom školstva sú zvládnuteľné aj vyššie životné náklady v tejto severskej krajine.

Pre štúdium v Dánsku nie je nevyhnutné ovládať dánčinu. Väčšina študijných odborov sa vyučuje v anglickom jazyku. Navyše dánske vysoké školy ponúkajú pracovné stáže v odbore už počas štúdia. Foto: PEXELS/Pixabay

Dánska vláda študentom pracujúcim popri štúdiu ponúka nenávratné štipendiá. Podobná situácia ako v Dánsku, je v Holandsku. Tam sa síce platia poplatky za štúdium (cca 2 300 eur ročne), no dostupné sú výhodné študentské pôžičky a tiež pracujúci študenti majú nárok na vládne granty. „Štúdium v zahraničí vrelo odporúčam. Je to skvelá príležitosť, ako sa osamostatniť, zdokonaliť v jazyku, spoznať ľudí z celého sveta, vyskúšať si iný systém fungovania, ako u nás a zároveň získať kvalitné vzdelanie,“ hovorí študentka Ema Ruňaninová, ktorá študuje druhý rok biochémiu na univerzite v britskom Southamptone.

Študentka Lucia Kriššáková plánuje v Anglicku dokončiť svoje bakalárske štúdium. „Už teraz mám viacero pracovných ponúk, po ukončení štúdia,“ dodáva Lucia a pochvaľuje si prakticky orientovaný systém vzdelávania. Foto: L. Kriššáková

Veľtrh možností

Veľa aktuálnych informácií o možnostiach štúdia na zahraničných stredných aj vysokých školách ponúka veľtrh #ŠtúdiumBezHraníc. Jeho tretí ročník sa koná v pondelok 7. novembra v Bratislave na Mlynských Nivách 16 v Twin City C. Na prezentáciách a webinároch sa predstavia viacerí zástupcovia univerzít a stredných škôl z Holandska, Dánska, Anglicka a Švajčiarska. Na webovej stránke veľtrhu môžu študenti získať bezplatnú vstupenku na podujatie alebo sa zaregistrovať na webinár podľa záujmu. Zástupcovia z British Council doplnia informácie o jazykových skúškach IELTS a Fond na podporu vzdelávania zasa predstaví ponuku študentských pôžičiek. Veľtrh organizuje vzdelávacia agentúra Cambridge Study, ktorá 12 rokov sprostredkúva stredoškolské a univerzitné vzdelávanie vo Veľkej Británii, Dánsku, Holandsku, Švédsku, Fínsku, Taliansku, Nemecku a Španielsku. 

Vzdelávacie agentúry s dlhoročnou tradíciou posielajú študentov do overeného prostredia a zároveň vedia poradiť možnosti dostupného štúdia pre všetkých. Foto: PEXELS/B. Millennial

Aby sa to podarilo

Pred dvomi mesiacmi odišiel na študijný pobyt do Kanady aj Peter Adame, študent tretieho ročníka na gymnáziu. „Už prvé dojmy boli dobré a vlastne mi zostali. Prekvapilo ma, aký jednoduchý a efektívny je kanadský školský systém. Jediným nemilým prekvapením bola mestská doprava, ktorá nechodí podľa pevného harmonogramu,“ hovorí Peter, ktorý sa na svoj odchod do zahraničia špeciálne nepripravoval. Podľa psychologičky Marcely Gatciovej ochota mladých ľudí študovať v zahraničí nie je samozrejmosťou. Je to vykročenie zo zóny pohodlia a starostlivosti rodiny. „Mladý človek, ktorý sa dobrovoľne vydáva študovať do zahraničia už na začiatku prejavuje odvahu a ochotu učiť  sa nové veci. Takéto nastavenie ho podrží pri zvládaní výziev, ktoré pri pobyte v novom prostredí prirodzene každý zažíva,“ myslí si psychologička a zdôrazňuje, že takáto životná skúsenosť by nemala byť nanútená.

„Hosťovská rodina je veľmi milá. Hneď ma zobrali na výlet k oceánu, pri ktorom som nikdy predtým nebola. Po prvýkrát som skúšala surfovanie,“ hovorí o svojich prvých dojmoch zo študijného pobytu stredoškoláčka Natália. Foto: N. Štefancová

„V lete pred nástupom do maturitného ročníka som kontaktovala agentúru Cambridge Study a začala som s nimi pripravovať prihlášky a dokumenty pre prijatie na vysoké školy v zahraničí. Absolvovala som jazykovú skúšku IELTS a zúčastnila som sa predodchodových seminárov,“ hovorí Ema Ruňaninová o svojej príprave. Podľa psychologičky Gatciovej by sa  študent nemal zaťažovať pred cestou prílišnými očakávaniami. Odporúča zamerať sa na pozitívne myslenie a zhromažďovanie si praktických informácií, ako sú založenie bankového účtu, fungovanie zdravotného poistenia a systému v danej krajine. „Určite je dobré aspoň čiastočne hovoriť jazykom krajiny, kam sa chystám alebo iným svetovým jazykom. Bezpečnejšie sa bude mladý človek cítiť, ak si pripraví oporné body (adresu ubytovania, školy, kontaktnej osoby agentúry, telefónne číslo ambasády),“ dodáva ďalšie praktické odporúčania Marcela Gatciová. Študentom, ktorí sa prihlásili na školy v zahraničí tiež radí ponechať si zmysel pre humor a nebyť na seba príliš prísny. „Dávajme si radšej malé výzvy na každý deň v zmysle objavovania novej krajiny, jej zvyklostí, kuchyne, kultúry, umenia...“ dodáva psychologička.

„V trojposchodovej knižnici sa dá nájsť všetko a študenti tu chodia písať si práce, využívať počítače, tlačiarne a knihy,“ hovorí študentka Lucia o svojom obľúbenom mieste pre štúdium v univerzitnom campuse v Chelmsforde. Foto: L. Kriššáková

 Plusy a mínusy štúdia v zahraničí

+ získanie jazykových kompetencií, samostatnosť, posilnenie sebavedomia mladého človeka, prístup ku kvalitnému vzdelaniu, zlepšenie spoločenských zručností, získanie nových kontaktov vo svete,

„Pocítiť na vlastnej koži, že lepšie komunikujem v cudzom jazyku, že sa dokážem o seba postarať, že zvládam prekážky, obavy... To je veľmi dôležitá výbava pre ďalší život  a prekonávanie nových výziev,“ tvrdí psychologička Marcela Gatciová.

„Pre mladého človeka je zahraničný študijný pocit často jedna z prvých možností ako okúsiť slobodu a zodpovednosť, nastaviť si napríklad časový harmonogram, plniť si samostatne povinnosti a regulovať zábavu,“ vysvetľuje psychologička Marcela Gatciová. Foto: L. Kriššáková, E. Ruňaninová

- strach z neznámeho prostredia, riziko kultúrneho šoku, obmedzené zázemie a kontakty v krízovej situácii,

Pred študijným dobrodružstvom je užitočné zamyslieť sa tiež nad tým, do akého kultúrne odlišného prostredia sa mladý človek chystá. „Ak je výziev a odlišností príliš veľa, môže nastať kultúrny šok. Vtedy môže pomôcť, ak si vytvoríme rituál (napríklad miesto, kde si chodím ráno dať kávu, prechádzka na zastávku, obľúbená hodina tanca a podobne),“ odporúča psychologička Gatciová.  Rodičom radí, aby pred vycestovaním konštruktívne zhodnotili vyspelosť svojho neplnoletého potomka. „Najmä jeho schopnosti uniesť nadobudnutú slobodu, správať sa zodpovedne a vyhodnocovať prípadné riziká,“ zdôrazňuje psychologička.

Všade dobre, s kamarátmi najlepšie

Na seminároch pred odchodom agentúry dávajú študentom viaceré tipy, ako rýchlejšie zapadnúť v novom prostredí. Dôležité je neizolovať sa a snažiť sa skamarátiť so spolužiakmi od prvého dňa. Pomôže, ak sa študenti zapoja do voľnočasových aktivít škôl alebo sa prihlásia na krúžky, ktoré navštevovali aj na Slovensku, prípadne skúsia niečo nové. „Páči sa mi zvyk tunajších rodín, ako sa stretávajú spolu pri dlhej večeri a veľa sa rozprávajú. Myslím, že to aj mňa prinútilo byť spoločenskejšou, ako som bola možno predtým,“ hovorí stredoškoláčka Natália, ktorej vyhovuje viac slovenský systém vyučovania, ako ten vo Francúzsku. Je vraj usporiadanejší a bez dlhého čakania na ďalšiu vyučovaciu hodinu.  

„Páči sa mi heslo mojej univerzity: Študent je na prvom mieste. Vynakladajú tu veľké úsilie, aby študenti boli vo fyzickej, ale aj mentálnej pohode,“ hovorí Ema, ktorá študuje v anglickom Southamptone. Foto: E. Ruňaninová

Vysokoškoláčka Ema si zasa pochvaľuje prístup k študentom, s ktorým má skúsenosti na svojej anglickej univerzite: „Máme k dispozícii  mental health and wellbeing team. Počas skúškového obdobia univerzita dokonca organizuje rôzne relaxačné aktivity, aby sme sa odreagovali. Myslím, že toto je niečo, čo na slovenských školách veľmi nefunguje.“  Výskumy ukazujú, že nadväzovania kontaktov s druhými a budovanie sociálneho zázemia súvisí s pocitmi bezpečia a istoty. „To je dôvod, prečo školy poskytujú dostatok aktivít mimo vyučovania, aby sa noví študenti mohli zapojiť do sociálneho prostredia a zvýšil sa ich komfort v novom prostredí,“ hovorí zo svojich skúseností školská psychologička Marcela Gatciová.

Lucia Kriššáková sa už v prvý deň školy so spolužiakmi dohodla na stretnutí, navzájom sa porozprávali a vytvorili si skupinu na sociálnych sieťach. Rozumie si aj so spolubývajúcimi a kolegami v práci. Foto: L. Kriššáková

Študentka Lucia by si na Slovensko najradšej zo zahraničia priniesla zaujímavé učebné osnovy. „Informácie podávajú podrobne, takmer všetko má mobilnú aplikáciu a škola ponúka študentom rôzne športy, dobre platenú prácu a komplexnú podporu pri hľadaní špecializovanej práce a rozvíjaní kariéry,“ hovorí študentka Lucia Kriššáková.

Článok bol pripravený v spolupráci s Cambridge Study.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…