Štúdium v zahraničí obohatí každého, kto naň nájde odvahu. Nie je to len o jazykoch, hovorí psychologička
Zlepšenie jazykových schopností nie je jediným pozitívom štúdia za našimi hranicami. Psychologička a študenti, ktorí si to vyskúšali, hovoria o zásadnom osobnostnom rozvoji. Zdokonalili si sociálne zručnosti či schopnosť prispôsobiť sa.
„Je možné, že sa mladý človek posunie v profesijnom smerovaní. Objaví, čo by chcel študovať v budúcnosti, nadobudne jazykové kompetencie a posilní sa mu sebavedomie,“ hovorí školská psychologička Marcela Gatciová o štúdiu v zahraničí. Atraktívne krajiny a programy vhodné pre Slovákov predstavujú zahraničné školy prostredníctvom webinárov a veľtrhov.
Británia, Dánsko alebo Holandsko?
Bez ohľadu na krajinu štúdia, drvivá väčšina našich vysokoškolákov mieri do zahraničia za kvalitnejším vzdelaním. „Pre štúdium v zahraničí som sa rozhodla aj preto, že som si v Anglicku našla obor, v ktorom sa chcem špecializovať a toto štúdium je praktickejšie orientované, ako na Slovensku,“ hovorí Lucia Kriššáková, ktorá študuje na univerzite v anglickom Chelmsford účtovníctvo a financie. Vo Veľkej Británii by chcela dokončiť štvorročné bakalárske štúdium, popri ktorom už teraz pracuje. Obľúbenou krajinou pre štúdium v zahraničí je tiež Dánsko. Tamojšie školy ponúkajú moderné vzdelávanie v IT a technických odboroch, tiež v oblasti cestovného ruchu alebo multimédií a dizajnu. Pre Slovákov, ako občanov Európskej únie, je štúdium bezplatné a s vyspelým sociálnym systémom školstva sú zvládnuteľné aj vyššie životné náklady v tejto severskej krajine.
Dánska vláda študentom pracujúcim popri štúdiu ponúka nenávratné štipendiá. Podobná situácia ako v Dánsku, je v Holandsku. Tam sa síce platia poplatky za štúdium (cca 2 300 eur ročne), no dostupné sú výhodné študentské pôžičky a tiež pracujúci študenti majú nárok na vládne granty. „Štúdium v zahraničí vrelo odporúčam. Je to skvelá príležitosť, ako sa osamostatniť, zdokonaliť v jazyku, spoznať ľudí z celého sveta, vyskúšať si iný systém fungovania, ako u nás a zároveň získať kvalitné vzdelanie,“ hovorí študentka Ema Ruňaninová, ktorá študuje druhý rok biochémiu na univerzite v britskom Southamptone.
Aby sa to podarilo
Pred dvomi mesiacmi odišiel na študijný pobyt do Kanady aj Peter Adame, študent tretieho ročníka na gymnáziu. „Už prvé dojmy boli dobré a vlastne mi zostali. Prekvapilo ma, aký jednoduchý a efektívny je kanadský školský systém. Jediným nemilým prekvapením bola mestská doprava, ktorá nechodí podľa pevného harmonogramu,“ hovorí Peter, ktorý sa na svoj odchod do zahraničia špeciálne nepripravoval. Podľa psychologičky Marcely Gatciovej ochota mladých ľudí študovať v zahraničí nie je samozrejmosťou. Je to vykročenie zo zóny pohodlia a starostlivosti rodiny. „Mladý človek, ktorý sa dobrovoľne vydáva študovať do zahraničia už na začiatku prejavuje odvahu a ochotu učiť sa nové veci. Takéto nastavenie ho podrží pri zvládaní výziev, ktoré pri pobyte v novom prostredí prirodzene každý zažíva,“ myslí si psychologička a zdôrazňuje, že takáto životná skúsenosť by nemala byť nanútená.
„V lete pred nástupom do maturitného ročníka som kontaktovala agentúru Cambridge Study a začala som s nimi pripravovať prihlášky a dokumenty pre prijatie na vysoké školy v zahraničí. Absolvovala som jazykovú skúšku IELTS a zúčastnila som sa predodchodových seminárov,“ hovorí Ema Ruňaninová o svojej príprave. Podľa psychologičky Gatciovej by sa študent nemal zaťažovať pred cestou prílišnými očakávaniami. Odporúča zamerať sa na pozitívne myslenie a zhromažďovanie si praktických informácií, ako sú založenie bankového účtu, fungovanie zdravotného poistenia a systému v danej krajine. „Určite je dobré aspoň čiastočne hovoriť jazykom krajiny, kam sa chystám alebo iným svetovým jazykom. Bezpečnejšie sa bude mladý človek cítiť, ak si pripraví oporné body (adresu ubytovania, školy, kontaktnej osoby agentúry, telefónne číslo ambasády),“ dodáva ďalšie praktické odporúčania Marcela Gatciová. Študentom, ktorí sa prihlásili na školy v zahraničí tiež radí ponechať si zmysel pre humor a nebyť na seba príliš prísny. „Dávajme si radšej malé výzvy na každý deň v zmysle objavovania novej krajiny, jej zvyklostí, kuchyne, kultúry, umenia...“ dodáva psychologička.
Všade dobre, s kamarátmi najlepšie
Na seminároch pred odchodom agentúry dávajú študentom viaceré tipy, ako rýchlejšie zapadnúť v novom prostredí. Dôležité je neizolovať sa a snažiť sa skamarátiť so spolužiakmi od prvého dňa. Pomôže, ak sa študenti zapoja do voľnočasových aktivít škôl alebo sa prihlásia na krúžky, ktoré navštevovali aj na Slovensku, prípadne skúsia niečo nové. „Páči sa mi zvyk tunajších rodín, ako sa stretávajú spolu pri dlhej večeri a veľa sa rozprávajú. Myslím, že to aj mňa prinútilo byť spoločenskejšou, ako som bola možno predtým,“ hovorí stredoškoláčka Natália, ktorej vyhovuje viac slovenský systém vyučovania, ako ten vo Francúzsku. Je vraj usporiadanejší a bez dlhého čakania na ďalšiu vyučovaciu hodinu.
Vysokoškoláčka Ema si zasa pochvaľuje prístup k študentom, s ktorým má skúsenosti na svojej anglickej univerzite: „Máme k dispozícii mental health and wellbeing team. Počas skúškového obdobia univerzita dokonca organizuje rôzne relaxačné aktivity, aby sme sa odreagovali. Myslím, že toto je niečo, čo na slovenských školách veľmi nefunguje.“ Výskumy ukazujú, že nadväzovania kontaktov s druhými a budovanie sociálneho zázemia súvisí s pocitmi bezpečia a istoty. „To je dôvod, prečo školy poskytujú dostatok aktivít mimo vyučovania, aby sa noví študenti mohli zapojiť do sociálneho prostredia a zvýšil sa ich komfort v novom prostredí,“ hovorí zo svojich skúseností školská psychologička Marcela Gatciová.
Študentka Lucia by si na Slovensko najradšej zo zahraničia priniesla zaujímavé učebné osnovy. „Informácie podávajú podrobne, takmer všetko má mobilnú aplikáciu a škola ponúka študentom rôzne športy, dobre platenú prácu a komplexnú podporu pri hľadaní špecializovanej práce a rozvíjaní kariéry,“ hovorí študentka Lucia Kriššáková.
Článok bol pripravený v spolupráci s Cambridge Study.