Najprv vyrábal zubné protézy, ale vybral si herectvo. Stano Dančiak tešil diváka aj vtedy, keď stratil zrak

Málokto vie, že obľúbený slovenský herec Stano Dančiak mal byť pôvodne zubným laborantom, a tento odbor aj na strednej škole vyštudoval. Pred rokmi zaspomínal na svoju krátku, ale nezabudnuteľnú kariéru v tejto sfére.

„Ako technik som praxoval na Bezručovej a robil som opravy protéz. Mal som tam sto protéz a nevedel som, komu ktorá patrí. Keď som ich vyumýval a vypulíroval na takých motorových kefách, mená na nich sa mi zotreli. Nikto mi nepovedal, že na nich treba písať atramentovou ceruzkou. Keď som sa pýtal šéfa, čo mám urobiť, on mi vraví, že to sme tu ešte nemali. Nedá sa nič robiť, povedal, všetkých treba objednať na jeden deň,“ spomínal s humorom obľúbený herec. Celé sa to skončilo tak, že vo foyeri na Bezručovej čakali davy ľudí, ktorí čakali a skúšali si jednotlivé protézy. Mnoho protéz napokon nenašlo svojho majiteľa.

Našťastie, Dančiak sa potom rozhodol pre dosky, ktoré znamenajú svet a spravil dobre. Slovenskí diváci si ho totiž zamilovali v mnohých filmoch a seriáloch, v ktorých stvárnil nezabudnuteľné postavy.

Stál pri zrode slávneho divadla

Stano Dančiak sa narodil 26. októbra 1942 v Bratislave. Záujem o dramatické umenie prejavil už na základnej škole, ako chlapec totiž účinkoval v Detskej dramatickej rozhlasovej skupine, ale venoval sa aj futbalu a hokeju. Zmaturoval teda v odbore zubný laborant, neskôr sa však presunul k herectvu - to vyštudoval na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

Jeho spolužiakmi na VŠMU boli Marián Labuda či Pavol Mikulík, s ktorými si dobre rozumel nielen na divadelných doskách, ale aj v osobnom živote. Po absolutóriu účinkoval jednu sezónu v Činohre SND v Bratislave. Počas dvojročnej základnej vojenskej služby pôsobil vo Vojenskom umeleckom súbore.

Po vojenčine sa vrátil do SND, ale zakrátko podal výpoveď a stál pri vzniku slávneho bratislavského Divadla na korze, kde zažiaril napríklad ako Vladimír v kultovej absurdnej dráme Samuela Becketta Čakanie na Godota.

Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.