Hana Hegerová nemala rada svoju prezývku. Chuť spievať jej nevzalo ani väzenie, do ktorého sa dostala chybou

Kráľovná šansónu, „Piaf z Prahy“. Aj tak nazývali legendárnu speváčku Hanu Hegerovú, ktorá však túto prezývku veľmi rada nemala. Ako vravel, ona bola predsa originál - Hegerová, nie Piaf. V Československu ostala aj po auguste 1968, čo ju neskôr stálo slobodu. Začiatkom osemdesiatych rokov strávila pre omyl pol roka vo väzení. Ani to jej však nevzalo chuť do hudby. Dnes by táto umelkyňa oslavovala 91 rokov.

Hana Hegerová, vlastným menom Carmen Mária Štefánia (Beatrix) Farkašová, sa narodila 20. októbra 1931 v Bratislave v rodine riaditeľa banky, kvôli čomu nemohla neskôr z kádrových dôvodov študovať na Vysokej škole ekonomickej. Netradične znejúce meno vybrala jej babka, ktorá milovala operu. Ona si ho však zmenila na Hanu, aby si ľudia nemysleli, že chce zaujať menom, nie talentom.

Syna vychovával jej exmanžel

Stredoškolské vzdelanie absolvovala na gymnáziu v Komárne. Súkromne sa učila hru na klavíri, vystupovala tiež v ochotníckom divadle, chodila do baletnej prípravky Slovenského národného divadla v Bratislave. Po maturite v roku 1950 pracovala v strojárňach v Komárne a krátko pôsobila aj ako učiteľka na učňovskej škole. Túžila však po divadelných doskách a tak v rokoch 1951 – 1953 absolvovala dramatický odbor na Konzervatóriu v Bratislave. Jedným z jej pedagógov bol aj Ladislav Chudík.

Prvé divadelné angažmán získala v divadle Petra Jilemnického v Žiline, kde odohrala päť sezón. Tam ju aj objavil hudobný skladateľ Juraj Berczeler. Pozval ju do bratislavskej Tatra revue, kde účinkovala počas divadelných prázdnin. Odtiaľ jej cesta viedla do Prahy, kde ju v roku 1958 prijali do práve založeného divadla Rokoko.

V roku 1955 sa jej narodil syn Matúš. Nevychovávala ho však ona, ale jeho otec, s ktorým sa rozišla. „Bolo to neplánované dieťa. V tom čase som síce už bola vydatá, ale ešte sme nechceli mať deti. Neboli sme pripravení. Ani ja, ani jeho otec. Ten navyše odišiel na vojnu a ja som zostala na všetko sama. Bola som s dieťaťom šesť mesiacov, to mi v divadle umožnili, ale potom som už musela ísť hrať,“ spomínala Hegerová pre iDnes.

Na manželstvo zanevrela

O syna sa najskôr starali babičky, potom jej mama. Hegerová za ním dochádzala ďaleko, musela päťkrát prestupovať a bolo to drahé. Preto sa s ním neskôr vídavala raz či dvakrát do mesiaca: „Keď mal ísť syn do školy, uvedomila som si, že mu bude lepšie v Bratislave s otcom. Nechcela som, aby chodil do dedinskej školy.“

Viac si môžeme prečítať na ďalšej strane.