Päť rokov šťastia naviac. Vrátiť starým rodičom chuť do života nie je žiadna veda, hovoria odborníčky

Pre pasivitu a nezáujem seniori chradnú zdravotne, psychicky a dokonca aj finančne. Výskumy pritom ukazujú, že aktívni seniori sú samostatní podstatne dlhšie ako ich pasívni rovesníci. Neporovnateľná je aj kvalita života. Psychologička a riaditeľka medzigeneračného Klubu Luna, Lívia Matulová Osvaldová, svoj dôchodkový vek zasvätila osvete o spokojnom starnutí. Sama je pritom príkladom energiou prekypujúcej seniorky. Určili sme s ňou päť pilierov, vďaka ktorým sa dá príjemnejšie starnúť.

1. Vzťahy

Jeden z najväčších problémov, ktorý seniori majú je pocit neužitočnosti, že nikoho nezaujímajú a sú na okraji spoločnosti. Psychologička Lívia Matulová Osvaldová odporúča rodine a blízkym seniorov, aby sa snažili o častý kontakt s nimi. „Je ideálne, keď sa rodina stretáva pri aktivitách, ktoré bavia jednu aj druhú stranu. Mne osobne sa osvedčilo spoločné pečenie pred Vianocami. Mám veľkú radosť, keď moje vnučky prídu a spoločne zdobíme medovníky a rozprávame sa,” hovorí psychologička Matulová Osvaldová.

Pravidelné spoločné aktivity budujú medzi ľuďmi vzťahy, vďaka ktorým sa o seba prirodzene zaujímame. „Hranie spoločenských hier, trávenie času v záhrade, spoločné oberanie jabĺk, vychádzky do parku alebo do lesa, výpravy za kultúrou... To sú činnosti, ktoré zvládnu aj menej pohybovo zdatní seniori a môžu byť príjemné pre všetky generácie,“ dodáva ďalšie tipy psychologička. V situácii, keď blízki žijú v zahraničí, sú možnosti obmedzené. Človek by bol ale prekvapený, koľko seniorov odmietajúcich smartfóny sa práve vďaka túžbe byť v kontakte s vnúčatami naučilo používať Skype či Whatsapp.

Pandémia koronavírusu nám tiež ukázala, aké dôležité a motivujúce sú pre starších ľudí medzigeneračné vzťahy. V Taliansku až polovica obetí pandémie koronavírusu z radov seniorov zomrela v domovoch sociálnych služieb. Seniorov, ktorí ochoreniu podľahli v domácej starostlivosti bolo o polovicu menej. Odborníčka radí rodinám cielene budovať vzťah medzi starými rodičmi a vnúčatami. „Nemyslím tým, že babička má prebrať rodičovské povinnosti a starostlivosť o domácnosť, kým „mladí“ zarábajú alebo cestujú. Sú štúdie, podľa ktorých by sa naplno mali seniori venovať rodine jeden deň v týždni, aby mali z toho radosť a neboli z toho unavení,“ upozorňuje psychologička Matulová Osvaldová.

2. Komunikácia

Jednou z najobľúbenejších aktivít seniorov sú besedy a stretnutia so zaujímavými ľuďmi. „Komunikácia nás obohacuje, najmä ak je to komunikácia s ľuďmi, ktorých máme radi alebo sú pre nás inšpiráciou,“ tvrdí odborníčka Matulová Osvaldová na základe skúseností z medzigeneračného Klubu Luna. Pozitívne účinky má aj pravidelný telefonát a rozhovory so známymi o záľubách či zaujímavom podujatí. Spomínaná túžba po komunikácii s blízkymi vedie seniorov k tomu, aby sa učili obsluhovať notebooky a smartfóny, čím sa paradoxne môžu vystaviť väčšiemu nebezpečenstvu zneužitia podvodníkmi. Dnešní seniori vyrastali v dobe, kedy si ľudia viac dôverovali. „Doba sa veľmi zrýchlila a zintenzívnila a adaptačné schopnosti starších ľudí sú horšie. Sú dôverčiví a nereagujú dostatočne rýchlo a racionálne,“ vysvetľuje Lívia Matulová Osvaldová.

Pravidelné spoločné rozhovory môžu byť v tomto smere prevenciou. Vieme rýchlo zistiť, či niekto s našou babičkou či starkým nekomunikoval podozrivým spôsobom. Vopred im vysvetlíme, na čo si dávať pozor. Banky zverejňujú príklady, ako podvodníci fungujú, ktoré vieme starým rodičom prerozprávať a poprosiť ich, nech naliehavé správy, telefonáty či e-maily radšej presmerujú na nás. Banky zverejňujú príklady, ako podvodníci fungujú. Veľa podvodov sa pritom deje pri elektronickom bankovníctve, s ktorým sa mnohí seniori len oboznamujú. „Pokiaľ učíte svojich starých rodičov pohybovať sa v online finančnom prostredí, využite každú príležitosť na upevnenie si pravidiel bezpečného bankovania,“ radí Lenka Kalafut Lendacká, hovorkyňa Poštovej banky.

3. S učením neprestávajme

S dôkazmi o fantastickom vplyve učenia v neskorších fázach života prišla Britská spoločnosť pre Alzheimerovu chorobu. U neustále vzdelávajúcich sa pacientov zaznamenali oneskorený nástup tohto ochorenia o viac ako štyri roky. „Neurodegeneratívne ochorenia sa dajú spomaliť, alebo im predchádzať. Aj učenie sa jazyka je výborná prevencia. V čase keď je ochorenie diagnostikované sa dá spomaliť, avšak spomalenie už závisí aj od kognitívnej kondície daného človeka,“ tvrdí Klaudia Bednárová,  riaditeľka Pressburg Academy, ktorá má so vzdelávaním seniorov dlhoročné skúsenosti. „Čím viac sa učíme nové veci a využívame mozog, tým ho posilňujeme. Jazyk aj hra na hudobný nástroj, sú ako aerobik pre mozog. Pri oboch aktivitách súčasne zapájame niekoľko mozgových centier naraz a to je dôležité,“ dodáva Klaudia Bednárová. So svojím tímom pripravuje jazykové kurzy a vzdelávanie v oblasti digitálnych zručností ušité na mieru práve seniorom.

Dôležité sú aj zručnosti kde sa zapájajú ruky a fyzické telo, napríklad nový šport, ručné práce, tanec a tvorivé dielne. Napokon taký kurz podľa chuti starého rodiča môže byť milým a prospešným darčekom. „Nie každý má vzťah ku kreatívnym veciam, ale arteterapia má u seniorov obrovský vplyv na cvičenie jemnej motoriky a na odbúravanie stresu. Účastníčky a účastníci takýchto stretnutí majú radosť aj z toho, že vyrobili darček pre niekoho milého,“ dodáva psychologička Lívia Matulová Osvaldová.

Ako prebudiť u seniorov zvedavosť?

• povzbuďme ich, aby sa venovali činnosti, na ktorú v mladosti nemali čas (je jedno, či ide o cudzí jazyk alebo hru na gitare) a pomôžme im vhodný kurz vyhľadať,
• zaveďme ich na online prehliadky slovenských aj svetových galérií a múzeí (profesor Olivier Beauchet z McGill Univerzity v Montreale dokázal, že počas lockdownu a pandémie takéto online návštevy u skúmanej vzorky seniorov zásadne vylepšovali ich psychické aj fyzické zdravie),
• pozývajme ich na aktivity rodiny a našich detí,
• neobávajme sa ich predstaviť svojim priateľom,
• radšej ako o politike a čo zlé sa deje, sa s nimi rozprávajme o dobrom filme či knihe (psychologička Lívia Matulová Osvaldová vníma dlhodobé sledovanie prevažne negatívnych správ pre starších ľudí za ubíjajúce). 

4. Povzbudzujúca komunita

Kluby dôchodcov niektorí seniori zásadne obchádzajú. Oveľa populárnejšie sú medzi tými skôr narodenými komunitné projekty. „Ak sú pre nich aj cenovo dostupné, majú pre obrovský význam. Seniori si pri nich vytvárajú sieť kontaktov a nie sú odkázaní iba na pozornosť rodiny. Pomôže im to vytvárať si vlastný program a aktivity,“ hovorí psychologička Lívia Matulová Osvaldová. Dvojica inšpiratívnych autoriek Susan Saunders a Annabel Streets v spoločnej knihe The Age Well Project o dobrom starnutí uvádzajú výsledky zaujímavého prieskumu. Vedci počas neho našli súvislosť medzi sociálnou izoláciou starších ľudí a ich demenciou, srdcovo-cievnymi chorobami, mŕtvicou či depresiou a vyšším rizikom úmrtia asi o 29 %.

V prípadoch, kde absentuje rodina, môže zázemie pre seniora vytvoriť medzigeneračná skupina, ktorú navštevuje. Tá je prospešná aj pre mladých ľudí zapojených do jej aktivít. Okrem receptov, tradícií a zaujímavých spomienok im seniori môžu odovzdať aj cenné životné skúsenosti. „Stretnutia so seniormi nás pripravujú na naše starnutie. Vidíme aké majú potreby, ako prežívajú odchod z práce do penzie. Toto všetko nám dáva návod, ako uvažovať o svojej budúcnosti a pripraviť sa na veci, ktoré by nás mohli nepríjemne zaskočiť,“ vysvetľuje Lívia Matulová Osvaldová. Na starnutie by sme sa mali začať pripravovať podľa psychologičky Matulovej Osvaldovej už okolo 45 roku života.

5. Záľuby

 „Aktívni seniori si dokážu predĺžiť obdobie samostatnosti až o päť rokov, kým začnú byť závislí na pomoci rodiny alebo spoločnosti,“ hovorí psychologička Lívia Matulová Osvaldová. Záľuby nás jednoducho robia šťastnejšími. Takéto skvalitnenie staroby stojí za námahu. Výzvou môže byť nedostatočná informovanosť seniorov o možnosti sa vzdelávať a prekonávanie obáv z niečoho nového. Tie máme všetci a vekom silnejú, myslí si odborníčka na vzdelávanie seniorov Klaudia Bednárová. „Čím viac sa človek učí nové veci tým je jeho mozog plastickejší, flexibilnejší a aj odolný voči stresu,“ dodáva Klaudia.

Záujem o históriu, svetové náboženstvá či jogu by zrejme vedelo projektami a programami zastrešiť Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave. Programy mnohých inštitúcií je možné absolvovať tiež online. Tu by sme mali starú mamu alebo otca oboznámiť so ZOOMom, ak ho už medzičasom nezačali používať. Pri hľadaní vhodného krúžku či kurzu pre starých rodičov zvažujme aj to, do akej spoločnosti ich táto aktivita zavedie. Práve dobrý kolektív ich totiž môže pri pestovaní novej záľuby podržať.

Článok bol pripravený v spolupráci s Poštovou bankou.