Bolesť v nohách sa nedá porovnať, hovorí Kamila, ktorá za pár minút vybehne na mrakodrap. Newyorčanov ohúrila

Takže na našej vyhliadkovej veži UFO ste prišli na to, že chcete behať už len po schodoch?

Priznávam, že počas prvého súťažného behu po schodoch som si hovorila, že na čo som sa to dala. Tá bolesť v nohách v cieli sa nedá porovnať so 400 m alebo 800 m na dráhe. Človek si naozaj siaha na dno síl a v cieli to trvá aj 10 minút, kým sa pozbiera. Napokon som v tej kategórii amatérov skončila na mojich prvých pretekoch ako tretia. Spoznala som tam súťažiace z predchádzajúcich bežeckých pretekov, ktoré ma na rovine obiehali, ale na schodoch som ich dokázala poraziť. Asi to ma nakoplo venovať sa tejto disciplíne viac.

Kamila Chomaničová

Popri kariére vrcholovej športovkyne sa príjemné dievča z východoslovenskej Kolonice venuje antidopingovej osvete. Vyštudovala Farmaceutickú fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave a v súčasnosti pracuje v Antidopingovej agentúre SR. V roku 2015 vyhrala svoje prvé majstrovstvá Slovenska v behu do schodov. O štyri roky neskôr ju pozvali na prestížne preteky do amerického mrakodrapu Empire State Building. „Vtedy som štartovala v elitnej vlne a podarilo sa mi získať 11. miesto. Dúfam, že tento rok to trochu vylepším,“ povedala nám krátko pred svojimi druhými pretekmi v New Yorku, kde napokon skončila na skvelej 5. priečke. Okrem titulu 5-násobnej majsterky SR v towerrunningu je Kamila aj dvojnásobnou vicemajsterkou SR v benchpresse.

Ako sa vám darilo po tomto prvotnom úspechu ďalej?

Ďalší rok som bola na tri mesiace na programe Work and Travel v Amerike, tie vysoké budovy ma tam veľmi nadchli a začala som trénovať na schodiskách parkovacích domov. Na jeseň v roku 2015 boli majstrovstvá Slovenska v Žiline v 22-poschodovej budove. Vtedy som si povedala, že sa pokúsim umiestniť čo najlepšie. Bola som prekvapená, že sa mi podarilo vyhrať. Na základe toho ma nominovali na majstrovstvá Európy vo Varšave, kde sa malo bežať 3-krát po sebe. Kvalifikačný beh bol 18-poschodí a potom dvakrát 38, čo som si hovorila, že v živote som toľko nebehala, bola to výzva. Tam som zistila, ako funguje svetový pohár.

Ako funguje?

Treba zbierať body. Tie som získavala pódiovými umiestneniami na pretekoch v okolitých štátoch - v Česku, Poľsku, Maďarsku. Vďaka tomu som sa vo svetovom rebríčku posunula vyššie. Ten sa aktualizuje každý mesiac a na základe toho si organizátori pozývajú bežcov. Takto mi prišla prvá pozvánka na Svetový pohár do Dubaja v roku 2017. Tam sme behali hore asi 50-poschodovým hotelom. Potom sa to začalo valiť – Čína, Mexiko, Kolumbia, ruská Moskva a preteky v towerrunningu v rámci Európy.

Vďaka tomu, že rýchlo beháte po schodoch, ste teda videli už kus sveta...

Priznávam, že aj toto bola moja motivácia pri tréningu. Väčšinu nákladov hradili organizátori alebo svetová asociácia a takto som mohla cestovať popri štúdiu. Vyštudovala som farmáciu a pokračovala som doktorandským štúdiom. Veda ma bavila a časovo mi umožňovala venovať sa aj behu. Najmä v prvom a druhom ročníku doktorandského štúdia som veľa súťažila. Keď prišla pandémia koronavírusu, tak tie moje hektické mesiace behov a ciest do zahraničia spomalila, za čo som bola aj rada.

Pokračovanie rozhovoru nájdete na ďalšej strane.