Z každého dieťaťa sa môže stať génius, veril učiteľ László. Vyskúšal to na svojich troch dcérach
Na otcovstvo sa pripravoval vskutku netradične - študoval životopisy 400 veľkých intelektuálov od Sokrata až po Einsteina.
V lete 1973 vošiel otec s dcérou do šachového klubu v Budapešti. Miesto bolo plné cigaretového dymu, preplnené staršími mužmi, ktorí tam trávili dlhé hodiny hraním šachu. Dievča malo štyri roky a jej otec priniesol so sebou vankúš, aby dosiahla na stôl. Skúsení šachisti neverili, že László Polgár chcel, aby hrali proti jeho dcére. Až po tom, čo niektorých z nich malá Zsuzsa porazila, si uvedomili, že sú svedkami zrodu novej šachovej legendy.
Maďarský učiteľ šachu a psychológ László Polgár chcel takto pred 40 rokmi dokázať, že géniami sa ľudia nerodia, ale géniom sa môže stať ktokoľvek, kto bude na sebe pracovať. Polgár na experiment použil svoje tri dcéry, ktoré nemali žiadne genetické predpoklady na to, aby boli géniami. Napriek tomu sa nimi všetky tri stali.
Manželku si ulovil
László Polgár veril, že z akéhokoľvek zdravého novorodenca dokáže spraviť génia. Keď sa snažil svoj experiment predstaviť budapeštianskej samospráve, tá ho požiadala, aby navštívil psychiatra. László sa ale nedal odradiť a stál si za svojím názorom, že ľudia sa géniami nerodia, ale stávajú. Chcel to otestovať na vlastných deťoch, no najskôr potreboval manželku.
V roku 1965 začal oslovovať ženy a vysvetľoval im svoj zámer. „Obaja sa zhodneme na tom, že školský systém produkuje šedú priemernú masu. Ale dajte mi akéhokoľvek zdravého novorodenca a spravím z neho génia,“ hovoril. Jednu ukrajinskú učiteľku jeho nápad zaujal a Klára súhlasila s tým, že bude súčasťou experimentu. Ukrajinka sa presťahovala za ním do Maďarska a zobrala si Lászlá za muža. O tri roky neskôr porodila prvé dieťa, ktorému dali meno Zsuzsa.
Vychovať druhého Einsteina
Ako učiteľ v Budapešti sa Polgár pripravoval na otcovstvo netradične. Študoval životopisy 400 veľkých intelektuálov a géniov od Sokrata až po Einsteina. Stratégia založená na výskume životopisov géniov bola jasná – deti budú vzdelávať doma a začnú ich učiť ešte predtým, ako dovŕšia tri roky. Ich špecializácia musela nabehnúť ešte pred šiestym rokom života. „Pri každom géniovi som našiel to isté. Všetci začali vo veľmi mladom veku a intenzívne študovali,“ vysvetlil základ svojho experimentu Polgár, ktorý neveril v nič také ako vrodený talent. Bol stále viac presvedčený, že úspech spočíva v prostredí a tvrdej práci.
Malú Zsuzsu učila Klára jazyky – ruštinu, angličtinu, nemčinu aj esperanto a László zase dával dôraz na matematiku. Jedného dňa ale ich hyperaktívna prvorodená dcéra našla v skrinke zahrabanú šachovú súpravu a jej mama, aj keď sama pravidlá šachu nepoznala, bola z tejto náhody nadšená.
Boj s maďarskými úradmi
Polgárovci sa zhodli, že šach bude dokonalou aktivitou pre ich experiment, pretože úspech v tejto hre bol ľahko merateľný a víťazstvo na šachovnici bolo len ťažké spochybniť. Napokon len jedno percento najlepších šachistov v tom čase tvorili ženy. Ak bol vrodený talent pre Lászlovu teóriu irelevantný, potom bolo pohlavie dieťaťa rovnako irelevantné. O šesť mesiacov neskôr doniesol svoju štvorročnú dcéru už do spomínaného zadymeného šachové klubu, kde ho všetci vysmiali. Nebudú predsa hrať s malým dievčatkom. Malá Zsuzsa dokázala prekonať takmer každého v klube. „Neviem, kto bol viac prekvapený, či ja alebo oni,“ spomínal László.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
