Dobré noviny
Helenine oči ani uši nefungovali. Hluchoslepá dievčina dokázala opustiť väzenie svojho tela a zmenila svet
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Helenine oči ani uši nefungovali. Hluchoslepá dievčina dokázala opustiť väzenie svojho tela a zmenila svet

— Foto: Wikimedia Commons

Helen bola prvým človekom na svete, ktorý nepočul a nevidel a dokázal vyštudovať vysokú školu.

Roky prežívala uväznená vo svojom vlastnom svete a predsa zmenila svet. Nikto ani vo svojich najodvážnejších snoch nepredpokladal, aký vplyv na životy tisícov ľudí bude mať žena, ktorá nemôže vidieť a ani počuť.

Bez impulzov

Helen Kellerová sa narodila v roku 1880 ako zdravé dieťa prominentných rodičov. Otec bol plukovníkom a mama zase pochádzala z poprednej novoanglickej rodiny. Tá však počas občianskej vojny prišla o väčšinu bohatstva a žila skromne. Keď mala Helen 19 mesiacov, všetko v jej živote sa zmenilo. Predpokladá sa, že dostala nejakú zákernú chorobu - zrejme rubeolu alebo šarlach. V dôsledku nej prišla o zrak aj sluch.

Helen sa tak z ničoho nič ocitla doslova uväznená vo svojom vlastnom svete – bez podnetov, bez ľudí. Len sedela a prežívala. Občas jej frustrácia vyšla na povrch v podobe jej divokého neposlušného správania. Keď mala Helen šesť rokov, mama sa v jednom z časopisov dočítala o hluchoslepom dievčati, ktoré sa naučilo čítať aj písať vďaka jednej šikovnej a obetavej učiteľke. Volala sa Anne Sullivanová. Helenina rodina ju rýchlo najala aj pre ich dievčatko.

Rýchlo napredovala

Mladá učiteľka zmenila Helen život. Anne bola dievčaťa len o 14 rokov staršia a sama trpela vážnymi problémami so zrakom. Absolvovala množstvo rôznych operácií očí, ale videnie sa jej vrátilo len čiastočne. Helen bola spočiatku veľmi bystrá ale aj poriadne rozmaznaná dievčina, ktorá svojimi záchvatmi hnevu tyranizovala všetkých naokolo.

Anne verila, že základom je naučiť Helen poslušnosti a láske. Do týždňa od jej príchodu do ich domácnosti presvedčila rodičov, aby ju nechali bývať samotnú s Helen v neďalekej záhradnej chatke. Ostali tam dva týždne.

Anne ju začala učiť. Do rúk jej vložila bábiku a potom jej do dlane napísala, čo to je. Písmená si začala v hlave spájať s predmetmi, ktoré dokázala cítiť alebo ohmatať. Mesiac po intenzívnom vyučovaní mala Helen v hlave malý zmätok. Nedokázala napríklad rozlíšiť medzi slovami ako hrnček, voda a piť.

Anne ju vzala k záhradnej pumpe, položila jej ruku pod tečúcu vodu a do druhej dlane jej napísala – V-O-D-A. Signály zrazu mali v Heleninej mysli zmysel. Tá chladivá látka, ktorá jej tiekla po roku, to bola voda.

Foto: Wikimedia Commons

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 2

Už ste čítali?