Chcem zomrieť, prosil rodinu zúfalý chlapec. Hroznej bolesti sa napokon zbavil vďaka svojej obetavej mame
Dillon každý deň bojoval s neskutočnými bolesťami.
Iba jedenásťročný Dillon Wilford zažíval niečo, čo si ani nevieme predstaviť. Trpí totiž komplexným regionálnym bolestivým syndrómom (CRPS). Každý deň bojuje s bolesťami, ktoré sú intenzitou a trvaním neprimerané k obvyklému priebehu všetkých známych zranení alebo zdravotných postihnutí. Po dlhých mesiacoch sa mu však konečne uľavilo – a za všetko môže jeho mama a jeden dôležitý prístroj.
Život mladého Angličana sa zmenil zo dňa na deň v novembri 2021. Ako informuje portál DerbyshireLive, Dillon sa jedného dňa zobudil a začal krívať. Malá nepríjemnosť sa do večera zmenila na neskutočnú bolesť, ktorá nechcela odísť. Diagnózu CRPS mu určili až v januári po niekoľkomesačnom snažení lekárov. Tento syndróm niektorí volajú aj „samovražednou chorobou“, keďže ľudia, ktorí ním trpia, kvôli extrémnej bolesti často zvažujú aj dobrovoľné ukončenie života.
Obetavá mama
A podobne sa trápil aj Dillon, ktorý raz svojej rodine dokonca povedal, že by chcel zomrieť. Prosby, aby mu nohu amputovali, boli na bežnom poriadku. Neuveriteľnú bolesť mu spôsobovalo napríklad aj to, keď mu na nohu padol mačací chlp. Našťastie, Dillon má mimoriadne obetavú a neúnavnú mamu Melanie, ktorá sa nemienila zmieriť s osudom. Dlhé mesiace hľadala spôsoby, ako mu pomôcť, a snažila sa získať peniaze všetkými možnými spôsobmi. Nádej mu konečne svitla v auguste, keď sa dozvedela o prístroji nachádzajúcom sa v USA.
Prístroj Vecttor využíva elektrostimuláciu založenú na akupunktúre, bunkovej fyziológii a anatómii, aby pomáhal stimulovať nervy a zmierňovať bolesť. Mama neváhala a ihneď rezervovala letenky do Houstonu. V meste strávili dva týždne, zatiaľ čo doktori im ukázali, ako majú prístroj používať. Zlepšenie prišlo už po pár dňoch, keď bolesť začala ustupovať a Melanie uvidela na Dillonovej tvári prvý úsmev po dlhých mesiacoch.
Drahé, ale stálo to zato
Bolo to veľmi emocionálne, spomínala mama. Bála sa totiž, že to nebude fungovať - a ona Dillonovi sľúbila opak. „Bolo veľmi príjemné vidieť ho, ako sa zabáva a usmieva, pretože väčšina bolesti zmizla. Mohol sa dotknúť nohy a po zvyšok dňa mal obuté topánky,“ vraví Melanie.
Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.