Skočil do vody a zachránil syna, manželka zmizla. V československom Titanicu zahynuli stovky našincov
Boli tri minúty pred ôsmou, keď sa loď naplnená ľuďmi naklonila o 45 stupňov.
Bola júlová sobota v roku 1915 a z neba sa spustil slabý dážď. Napriek tomu sa pozdĺž rieky Chicago zhromaždili tisíce vyobliekaných ľudí, aby si užili výročný zamestnanecký piknik spoločnosti Western Electric. Na plavbu cez jazero a deň plný zábavy si zakúpilo vstupenky viac ako sedemtisíc ľudí. Medzi nimi aj Vincenc Dubek s manželkou, dcérkou a dvoma synmi. Išlo o prisťahovaleckú rodinu, ktorá pochádzala z Česka, vtedy už spojeného Československa. Rodina sa snažila nájsť šťastie v americkom Chicagu. Vincenc v to ráno netušil, že svoju manželku vidí poslednýkrát v živote. Stala sa jednou z obetí Československého Titanicu.
Oblečení v tom najlepšom, čo mali
Na začiatku 20. storočia prišli do Chicaga desaťtisíce českých prisťahovalcov a aj mnoho ľudí zo slovenskej časti rakúsko-uhorskej monarchie. Toto americké mesto sa tak stalo jedno z najväčších česko-slovenských centier na svete a to ešte predtým, ako vzniklo Československo. Česká stopa bola v Chicagu taká silná, že v meste existovala štvrť s názvom Praha. Prisťahovalci zo strednej Európy boli väčšinou chudobnou a lacnou pracovnou silou a mnoho z nich pracovalo v jednej z najväčšej miestnej spoločnosti Western Electric. Tá mala vo zvyku každý rok pozvať svojich zamestnancov a ich rodiny na výlet.
Aj v júli 1915 sa všetky rodiny tešili, že si konečne po tvrdej práci užijú spoločný deň. Mala to byť oslava a poďakovanie zamestnancom. Firma prenajala na ten deň štyri lode vrátane parníka Eastland, aby robotníkov zobrali na plavbu cez Michiganské jazero a následne na veľký firemný piknik. Josephine Polívková a jej sestry mali na sebe biele nedeľné šaty, keď kráčali smerom k prístavu. Rodičia sedemročného Willieho Novotného obliekli svojho syna do nového obleku a odviezli sa k lodi električkou.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo?fbid=991032274263514&set=pcb.991034637596611
Vo sviatočnom oblečení všetci smerovali k parníku Eastland. Boli tam Dolejšovci, Doležalovci, Brychtovci aj Sládkovci. Vonku bola hmla, pršalo a v radoch na identifikáciu stáli celé hodiny. Nikomu to nevadilo, všetci sa tešili na výlet. Parník Eastland mal odplávať o ôsmej, ale už 10 minút po siedmej bola loď plná. Oficiálne malo byť na lodi 2 572 pasažierov, v skutočnosti tam boli ale tri tisícky a skoro tretina z nich mala byť za 18 minúť mŕtva.
Parník sa prevrátil ako veľryba
Na palube začala hrať hudba, mnoho ľudí našlo úkryt pred dažďom vo vnútorných kajutách, viacerí ale napriek nízkej teplote zostali na palube. Cestujúci mávali na breh ľuďom, ktorí sa ešte nedostali na svoju loď a pózovali fotografom. Všetci náhle zacítili, že loď sa na chvíľu naklonila, no nikto to nebral vážne. „Keď sa s nami loď začala kloniť k vode, nič zlé sme netušili,“ hovoril vtedy novinám Vicenc Dubek. O desať minút neskôr sa loď naklonila znovu. „Presuňte sa na pravobok,“ znel rýchly pokyn posádky, ktorá verila, že situáciu zvládne. Boli tri minúty pred ôsmou, keď sa loď naklonila o 45 stupňov a tentokrát už poslednýkrát.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
