Automechanik sa stal lekárom vo veku, keď jeho rovesníkov ani nenapadne otvárať učebnice. Toto je jeho dôvod
Práca s autami z neho urobila súcitného doktora.
Mnoho ľudí má rôzne zaujímavé dôvody, prečo zmeniť svoj život. Niekedy tak spravia bez ohľadu na vek. Príbeh Carla Allambyho je však o čosi viac nezvyčajný od všetkých, ktoré ste doposiaľ počuli. Carl sa stal lekárom vo veku, keď mnohých by už ani nenapadlo otvárať učebnice.
Škola išla bokom
Cesta automechanika k medicíne nebola jednoduchá. Carl sa s rodinou ešte v detstve presťahoval do chudobného predmestia Clevelandu, kde nájsť dobre platenú prácu nebolo nič jednoduché. Bývanie v lepšie štvrti si však nemohli dovoliť. Otec pracoval ako podomový predajca, mama sa doma starala o päť detí. Aj keď sa rodičia snažili zo všetkých síl, prežívali len vďaka sociálnym dávkam.
Dodnes má Carl pred očami chvíle, keď boli bez elektriny, vody či kúrenia. „Nebyť dávok, boli by sme aj bez jedla. Už v mladom veku som chcel byť lekárom, ale všetky životné okolnosti ma napokon priniesli na úplne iné miesto,“ spomína v rozhovore pre Fox News.
Finančné ťažkosti, ktorým čelila jeho rodina, ho ovplyvnili a tým pádom i životné priority vtedy mladého muža boli úplne rozdielne od detí z bohatších rodín. „Učitelia sa nás v škole snažili vzdelávať dobre, ale výzvy, ktorým sme doma čelili, urobili pre nás školu až druhoradú. Najprv sme museli myslieť na naplnenie našich základných potrieb,“ spomína Carl.
Rovno do autoservisu
„Je ťažké sústrediť sa na učenie, keď viete, že po škole vás čaká hlad a nebezpečná cesta domov,“ dodáva. Pred dobrými známkami malo všetko prednosť. Nepadnúť úplne na dno mu pomohlo zázemie v rodine a súrodenci.
Rodičia ho vždy učili, že musí tvrdo pracovať, nevzdávať sa svojich snov, ale zároveň sa správať k ľuďom férovo a dôstojne. Sen o medicíne šiel na druhú koľaj. Počas strednej školy začal miesto toho brigádovať v miestnom obchode s náhradnými dielmi. Robil opravy a základnú údržbu na autách.
Plat mal však taký malý, že ledva vyžil. Z čistého zúfalstva sa teda rozhodol otvoriť vlastný servis a pracovať už len na seba. Mal 19 rokov. Autodielňa rástla oveľa rýchlejšie než sníval. Prijal ďalších zamestnancov a vybudoval veľkú dielňu. Po rokoch si však povedal, že by potreboval do života kúsok zmeny a prihlásil sa na večernú školu.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
