Namýšľal si, že sa iba priživuje. Louis de Funès však svojho dabéra z Československa vychválil do nebies

Nasledovali komédie Marečku, podejte mi pero (Oldřich Lipský, 1976), Což takhle dát si špenát (Václav Vorlíček, 1977) a Já už budu hodný, dědečku (Petr Schulhoff, 1977). Veselého dôchodcu a harmonikára si zahral v sérii komédií Dušana Kleina o básnikoch – Jak svět přichází o básníky (1982), Jak básníci přicházejí o iluze (1984) a Jak básníkum chutná život (1987). K bohatej filmografii, ktorá obsahuje takmer 300 titulov možno prirátať aj seriály Pan Tau (Jindřich Polák), Arabela (Václav Vorlíček) či Létající Čestimír (Václav Vorlíček).

List mu poslal aj samotný de Funès

Filipovský v rozprávkach prepožičal svoj hlas dvojici medvedíkov v sérii Pojďte pane, budeme si hrát, aj Ferdovi mravcovi. Najviac sa však hlas Františka Filipovského spája s legendárnym francúzskym komikom Louisom de Funèsom. Jeho dabing bol natoľko výnimočný, že sa kolegovia chodili pozerať do štúdia na to, ako Filipovský prežíval Funèsove role.

Za neprekonateľný dabing ho pochválil dokonca aj samotný Louis de Funès v liste, ktorý mu poslal. „Pritom som mal z jeho dabovania vždy skôr rozpaky, alebo mindrák. Pripadalo mi to ako plagiát, že sa priživujem na prekrásnom, nádhernom a geniálnom komickom výkone,“ zaspomínal si na tieto časy František Filipovský.

K plánovanému stretnutiu oboch malých veľkých hercov, žiaľ, nedošlo. Ako pamiatka na toto dabingové majstrovstvo sa každoročne v Česku v hercovom rodisku – v Přelouči – udeľuje Cena Františka Filipovského za dabing.

Zaslúžilý i národný umelec

František Filipovský bol držiteľom titulov zaslúžilý umelec i národný umelec. O svoje spomienky sa podelil s čitateľmi v knihách Šest dýmek Františka Filipovského (1981) a Kamarád dobré nálady (1994). Manželkou Františka Filipovského bola od roku 1937 Hilda, rodená Kvičinská, s ktorou mal tri deti.

Jeho dcéra Pavlína Filipovská išla v jeho stopách, je herečkou a speváčkou. Slávny herec zomrel 26. októbra 1993 v Prahe vo veku 86 rokov.