Dobré noviny
Sovietsky zväz dvadsať rokov vŕtal dieru do pekla. Kilometre pod povrchom objavili to, čo čakali najmenej
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Sovietsky zväz dvadsať rokov vŕtal dieru do pekla. Kilometre pod povrchom objavili to, čo čakali najmenej

— Foto: Instagram: francescadani

Vedecký experiment doniesol mnoho nových poznatkov.

Zima, hmla, chlad. Na polostrov Kola za polárnym kruhom v Rusku dnes zablúdi skutočne málokto. Kedysi tam však panoval celkom čulý stavebný ruch. Sovietsky zväz začal v roku 1970 vŕtať dieru, ktorá sa mala dostať až na samotné hranice zemskej kôry. Ambiciózny plán sa síce nepodaril, ale diera "do pekla" dodnes nesie svoje prvenstvo – s 12,2 kilometrami ide o najhlbší vrt, ktorý kedy vznikol. Diera je taká hlboká, že vyvoláva tie najtemnejšie predstavy. Miestni obyvatelia prisahali, že z nej počuť výkriky mŕtvych duší.   

Cenné informácie nielen z vesmíru

Západ a Východ počas studenej vojny bojoval aj o prestížne prvenstvá. Zväčša išlo o nebesá - kto bude prvý vo vesmíre, či kto prvý doletí na Mesiac. Pozornosť vedcov oboch mocností sa upriamovala aj opačným smerom. O tom, čo presne sa nachádza hlboko pod zemským povrchom, sme vedeli o dosť menej než o tom, čo je v ďalekom vesmíre.

Foto: Wikimedia.commons

Projekt Kola Superdeep Borehole mal najprv v pláne dostať sa až do hĺbky 15-tisíc metrov. Keď Sovieti začali s vrtom, okolitý svet trochu spozornel. Niektorí boli presvedčení o tom, že tak hlboký vrt by mohol spôsobiť vážne otrasy aj zemetrasenia. Nič z toho sa napokon nestalo. Sovieti začali hĺbiť dieru pomocou súpravy, ktorá sa používala na vytváranie ropných vrtov. Upravili ju tak, aby bola schopná sa dostať až do hĺbky 7000 metrov.

Diera mala v roku 1979 9,5 kilometra, v roku 1982 viac ako 11,5 kilometra a o rok na to už prekonali hranicu 12-tisíc metrov. Vŕtanie vtedy zastavili a išli oslavovať.

Zastavil ich chaos aj teplota

Približne jeden rok na mieste neprebiehali žiadne práce kvôli počestným exkurziám a vedeckým návštevám. Predpokladá sa, že aj toto obdobie nečinnosti mohlo viesť k poruche, ktorá sa po obnove vrtov objavila. Po pár metroch práce sa časť stroja odkrútila a zostala v diere.

Práce opäť prerušili a sporadicky sa k nim vracali. Posledný záverečný vrt sa uskutočnil v roku 1989 a dosiahol hĺbku 12 262 metrov. V tom čase mali, samozrejme, ambicióznejšie plány, ale v realite už na ďalší výskum v ďalších rokoch nemali finančné prostriedky.

Projekt zastavil chaos, ktorý celý proces zrazu sprevádzal. Navyše, vedcov zarazila teplota. Pôvodne predpokladali, že v hĺbke 12 kilometrov sa bude pohybovať na úrovni asi 100 stupňov Celzia. V realite tam však bolo takmer dvakrát toľko – 180 stupňov. Robotníci mali vážne technické problémy, nástroje sa im deformovali. Okrem toho, hustota horniny bola o dosť plastickejšia a ťažko sa im cez ňu dostávalo. Kombinácia všetkých týchto faktorov znamenala, že v ďalších prácach nepokračovali.

Čo všetko vedci v zemskej kôre objavili?

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 2

Už ste čítali?