Dobré noviny
Čierny tesár bez vysokej školy zmenil svet. Pustili ho k operačnému stolu, aby zachránil umierajúce deti
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Čierny tesár bez vysokej školy zmenil svet. Pustili ho k operačnému stolu, aby zachránil umierajúce deti

— Foto: Wikimedia Commons

Sám neskôr školil budúcich chirurgov.

Pri vyslovení jeho mena zbystria pozornosť aj tí najuznávanejší kardiológovia na svete. Vivien Thomas nebol lekárom a nemal ani žiaden vysokoškolský titul. Aj napriek tomu dokázal po boku doktora Alfreda Blalocka v nemocnici ohromné veci. V dobe, keď neexistovali žiadne smernice ani vedomosti o tom, ako postupovať pri operáciách srdca, táto dvojica dosahovala fantastické úspechy. Kľúčová bola spolupráca oboch mužov - samostatne by to nezvládli.

Tesár s medicínskym snom

V lekárskom svete v štyridsiatych rokoch bol mimoriadny záujem o mužov, z ktorých by sa mohli stať uznávaní chirurgovia. Tento svet však stále nebol pre ľudí s tmavou farbou pleti a nezáležalo na tom, či mali vysokoškolský titul alebo nie. Vivien Thomas však dokázal uspieť aj v tomto prostredí.

Písal sa rok 1930, Thomas mal čerstvých devätnásť rokov a učil sa za tesára. Jeho snom však aj napriek tomu bolo štúdium medicíny a remeslom si chcel nasporiť na vysokú školu. Krajinu však zasiahla finančná kríza a o tesárske fušky zrazu nebol záujem. Sen o štúdiu medicíny sa rozplynul a on sa musel pozerať po inej práci.

Pracovať s ním? Hotové peklo

V tom sa od jedného priateľa dozvedel o práci asistenta v laboratóriu mladého lekára Alfreda Blalocka. Bolo o ňom všeobecne známe, že pracovať s ním je hotové peklo. Ani to ho však neodradilo. Vo februári 1930 prišiel za Blalockom. Nikdy predtým laboratórium nevidel, ale lekára ohromil svojimi zvedavými otázkami o prebiehajúcom výskume.

Potom si sadli tvárou v tvár a úprimne si povedali, čo od seba očakávajú. „Potrebujem prácu, aby som na jeseň budúceho roka mohol ísť na vysokú školu,“ priznal Thomas. Blalock chcel zase niekoho, koho by v laboratóriu mohol naučiť všetko, čo vie.

Talent, aký sa len tak nenájde

Už po troch dňoch bolo jasné, že mladý lekár získal viac, ako očakával. Thomas vyzeral, že sa v laboratóriu narodil. Robil punkcie tepien na laboratórnych psov a dával im anestéziu. Bývalý tesár do mesiaca vedel vykonávať vlastné pokusy a dokonca operovať. Blalock si všimol, že Thomas má mimoriadny talent na chirurgiu a je veľmi inteligentný.

Z plánovaného jedného roku spolupráce napokon vzniklo 34 rokov, počas ktorých bol Blalock ten, ktorý kládol otázky a Thomas zas ten, kto na ne hľadal odpovede. Hoci za to lekár nemohol, jeho mladý asistent po finančnej stránke iba prežíval.

Pracoval za dvanásť dolárov do týždňa, bez príplatkov a to 16 hodín denne. Čo bolo najhoršie, nemal ani vyhliadky na zvýšenie platu či nebodaj kariérny postup. On aj napriek tomu po večeroch nasával vedomosti z anatómie a fyziológie a púšťal sa do nepretržitého výskumu.

Thomasove ruky premenili Blalockove otázky na detailné experimenty. Keď po ďalších štyroch rokov výskumu konečne prišla na pretras téma Thomasovho platu, zistilo sa, že ho ako Afroameričana klasifikovali do platovej triedy ako školníka. A to aj napriek tomu, že vykonával vysoko špecializovaný výskum.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 3

Už ste čítali?