V rovnaký deň sa narodili, v rovnaký deň vyhrali olympiádu. Zátopkovci rozdali priateľom v núdzi státisíce

Len máloktorý manželský pár sa toľkou symbiózou zapísal do svetových športových dejín. Nielenže mali spoločného koníčka a zároveň povolanie, čo bola vrcholová atletika, ale zároveň sa obaja narodili v ten istý deň rovnakého roku. Reč je o legendárnych atlétoch Emilovi a Dane Zátopkových, ktorých nedožité 100. výročie od ich narodenia si pripomíname v pondelok 19. septembra.

„Vyrastala som v dobe, keď sme nemali ani televízor, ani rádio. Každé Vianoce sme ale robili Zátopkov beh. Pretože sa nám nechcelo upratovať. V byte bola zima, tak sme si boli zabehať sedem kilometrov. Veľa mi to dávalo v neskoršom veku, keď som začala behať,“ vyznala sa pri 100. jubileu legendárnych atlétov 74-ročná bežkyňa Eva Seidlová.

Od súperov sa líšil aj štýlom

Zátopek sa narodil 19. septembra 1922 v Kopřivnici. Bežecký talent prvýkrát predviedol v roku 1941 ako študent priemyselnej školy v Zlíne. Behával trate 800 a 3000 m. Postupne si vybudoval dnes už legendárny tréningový program, ktorý sa stal základom jeho úspechov. Aj jeho bežecký štýl sa líšil od toho, ako behávali jeho súperi.

Otáčal hlavou, tvár mal pokrivenú námahou, za čo si vyslúžil prezývku Emil Hrozný, alebo Česká lokomotíva. Už od roku 1945 dosahoval jeden úspech či rekord za druhým. Osemkrát (1945, 1946, 1947, 1948, 1950, 1952, 1953, 1954) bol majstrom Československa v behu na 5000 m a dvakrát (1952, 1953) na 10.000 m. Štyrikrát triumfoval na OH. Prvýkrát v roku 1948 v Londýne na 10.000 m trati. Tri zlaté medaily (5000 m, 10.000 m, maratón) si odniesol z OH v Helsinkách.

Politické perzekúcie

Na 10 000 m trati sa majstrom Európy stal v rokoch 1950 a 1954. Na 5000 m trati získal titul majstra starého kontinentu v roku 1950. Okrem toho dosiahol striedavo na rôznych tratiach 18 svetových rekordov.

Športovú kariéru ukončil v roku 1958, keď začal pracovať na ministerstve obrany na oddelení telesnej prípravy. Ani športové úspechy a hodnosť plukovníka ho nezachránili pred politickými perzekúciami po roku 1968. Prepustili ho z armády. Počas normalizácie pracoval do roku 1976 ako geologický robotník. Potom pôsobil na dokumentačnom oddelení vtedajšieho Československého zväzu telesnej výchovy.

Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.