Po dopade si necítila telo. Bývalá gymnastka si sľúbila, že vyhrá nad osudom a po rokoch urobila prvé kroky
Romana Mináriková
Romana Mináriková

Po dopade si necítila telo. Bývalá gymnastka si sľúbila, že vyhrá nad osudom a po rokoch urobila prvé kroky

Jennifer svoju cestu dokumentuje na sociálnych sieťach, čím motivuje tisíce ľudí.

— Foto: Instagram @jennstar2409

Písal sa rok 2013, kedy skúsená gymnastka Jennifer Smythová pri nácviku náročného prvku dopadla na chrbát a zostala ležať na žinenke. Kým si uvedomila, že nehýbe žiadnou časťou svojho tela, bola obkľúčená záchranármi. Tí v dôsledku dvoch zlomených stavcov skonštatovali ochrnutie. Svojmu chybnému kroku však nikdy nedovolila, aby ju zastavil a tak si zaumienila, že sa jedného dňa opäť postaví. Ako informoval portál Derby Telegraph, vďaka svojmu odhodlaniu po ôsmich rokoch od nehody skutočne robí prvé kroky.

„Mala som šestnásť a všetko v mojom živote sa točilo okolo gymnastiky," spomína si dnes už 25-ročná Jennifer, ktorá pred nehodou trénovala 20 hodín týždenne a zbierala úspechy na národných gymnastických súťažiach. „Bola to šialená nehoda, snažila som sa postaviť a jednoducho som sa nemohla hýbať a ani som nič necítila," ozrejmuje bývalá gymnastka.

Jennifer priznala, že jej chvíľu trvalo, kým pochopila vážnosť situácie.​ „Stále som sa mamy pýtala, kedy sa budem môcť vrátiť do telocvične a cvičiť preskok. Vnímala som to len ako ďalšie zranenie, ktoré som musela prekonať," dodala.

Keď si však uvedomila, že sa jej gymnastická kariéra skončila, sľúbila si, že nad svojim osudom vyhrá a jedného dňa bude opäť chodiť. Gymnastické tréningy vymenila na náročnú fyzioterapiu a sedenia v špeciálnom bionickom obleku. „Stále som na sebe pracovala. Každý pohyb, akokoľvek malý, je veľmi vzrušujúci. V nemocnici som mohla len žmurkať, ale postupom času som mohla trochu zohnúť a narovnať ruky, tak som na tom stavala," ozrejmuje.

To, čo sa zdalo ako nedosiahnuteľná méta naberá po ôsmich rokoch reálne kontúry. „Technicky už teraz opäť chodím, ale je to hlavne vďaka bionickému obleku. Mojím cieľom je robiť to jedného dňa bez pomoci. Teraz však dokážem viac ako na začiatku, takže viem, že moja tvrdá práca sa vypláca," hovorí pyšne Jennifer.

„Snažím sa byť pozitívna. Nikdy som nemala zlý deňMožno som mala malé chvíle, keď ma moja situácia otravovala, ale teraz robím, čo chcem. Chcem svetu ukázať svoju cestu a vytvoriť obsah, ktorý ukáže, že váš život sa po zranení chrbtice neskončil," dodáva na záver Jennifer a dúfa, že svojou cestou motivuje množstvo ďalších ľudí, ktorí sa plánovali vzdať.

 

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…