Dobré noviny
Roky žil na ulici s duševne chorou mamou: Bol som hladný, špinavý, neviditeľný. Život mi zmenila láska
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Roky žil na ulici s duševne chorou mamou: Bol som hladný, špinavý, neviditeľný. Život mi zmenila láska

— Foto: Instagram: David Ambroz

Hladné a zavšivavné dieťa na ulici si dlhé roky nikto nevšímal.

Štyridsaťdvaročný David Ambroz žije v Kalifornii a je jedným z popredných manažérov nadnárodnej spoločnosti. V práci sa mu darí, vedie šťastný život, ale donedávna len málo ľudí tušilo o jeho minulosti. Hanbil sa o nej hovoriť. Dnes však vie, že jeho príbeh sa musí dostať k čo najväčšiemu množstvu ľudí, aby už žiadne dieťa nemuselo zažívať to, čo on.

Hnali ho zamestnanci aj zákazníci

David prvých jedenásť rokov svojho života prežil na ulici s duševne chorou mamou. Každú jednu noc spal na verejných priestranstvách, občas v kostole a keď sa chcel umyť, musel využiť záchody vo fast-foodoch. Jedenásť rokov on a jeho dvaja súrodenci nemali miesto, ktoré by mohli nazývať domovom. „Celé roky som bol hladný, špinavý a plný vší. Vždy som však vedel, že sa z tejto situácie musím nejako dostať. Vyrastať na ulici v New Yorku bolo brutálne,“ opísal svoj príbeh pre Newsweek.

Ak sa im občas podarilo nájsť nejaký prístrešok, o pár dní už boli znova na ulici. Pamätá si aj na nahnevaných pracovníkov reštaurácií, keď sa tam snažil umyť. Všetci ho hnali preč. „Cítil som, že mesto je úplne ľahostajné k tisíckam rodín, ako bola tá moja. Všetci boli úplne nevšímaví k nášmu utrpeniu,“ opísal.

Pamätá si, ako štvorročný žobral o jedlo. Stál na hlavnej vlakovej stanici, na ktorú došiel prvý ranný vlak preplnený do posledného miestečka. „Stovky ľudí prešli okolo mňa a ignorovali ma. V tej chvíli som si uvedomil, že rodina ako moja je pre nich úplne neviditeľná,“ hovorí David. Nikto z ľudí sa na neho ani nepozrel. To, či bude mať hlad alebo nie, pritom úplne záviselo iba od ochoty cudzích ľudí.

Konečne zasiahli

Úrady voči dieťaťu na ulici zasiahli až po neuveriteľných dvanástich rokoch. Dostal sa do pestúnskej starostlivosti, kde sa ho ujala skutočne milujúca rodina. Nová mama Holly mu úplne zmenila život. „Desaťročie traumy sa nedalo len tak vymazať. Trvalo mi viac ako dvadsať rokov, kým som sa vyrovnal s nestabilitou v mojom detstve. Hollyina podpora mi však zmenila život,“ vysvetľuje.

Zapojila ho do viacerých programov, takže ako dvanásťročný sa konečne mohol naučiť čítať. Bol odhodlaný urobiť čokoľvek, aby túto životnú šancu nepremárnil. Štúdium bolo pre neho na prvom mieste. Vzdelanie bolo pre neho cestou z chudoby. Postupne mal aj niekoľko zamestnaní a popri tom sa snažil udržať si dobré známky.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa David Ambroz (@hjdambroz)

„Hanbil som sa za moju minulosť a pred svojimi rovesníkmi som sa uzavrel,“ tvrdí David. Počas štúdia však vďaka svojej tvrdej práci získal viacero stáží, ktoré mu otvorili dvere. Bol v Španielsku aj v Bielom dome, čo mu neskôr pomohlo dostať sa na právnickú fakultu. Dnes je vysokopostaveným manažérom v nadnárodnej spoločnosti, ktorý má na starosti práve filantropiu a pomoc slabším.

Chce zmeniť ľudí aj systém

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 2

Už ste čítali?