Žena môže mať každého muža, na ktorého ukáže, tvrdil profesor. Jeho pokus ukázal rozdiel medzi pohlaviami
Výsledky práce psychológa spočiatku nikto nechcel brať vážne.
V polovici 70. rokov minulého storočia vystúpil psychológ Russell Clark z Floridskej univerzity na akademickej pôde a svojimi myšlienkami poriadne rozrušil prítomných kolegov. Podľa jeho slov sa totiž ženy nemuseli obávať toho, že by v živote skončili bez partnera a že im v princípe stačí na muža iba ukázať prstom.
Svoje tvrdenia musel dokázať
„Žena, či vyzerá dobre alebo nie, nemusí hľadanie muža nijako načasovať. Ten príde kedykoľvek. Jediné, čo musí urobiť, je ukázať prstom na akéhokoľvek chlapa a pozvať ho k sebe. Väčšina žien dokáže prinútiť muža urobiť čokoľvek, čo si praje. Páni to majú ťažšie, musia sa starať o stratégiu, načasovanie a triky,“ povedal Clark na pôde univerzity.
Jeho reč rozzúrila najmä prítomné kolegyne. Zároveň ho počúvajúci podnietili prijať experiment, ktorým mal svoje slová dokázať. Clark výzvu prial.
Porovnal reakcie mužov aj žien
Na jar 1978 oslovil svojich študentov a spoločne naplánovali jednoduchý pokus. Päť atraktívnych žien a štyria pohľadní vysokoškoláci vyštartovali do areálu veľkého univerzitného mestečka. Počkali si na príslušníkov opačného pohlavia, ktorí sa im zároveň páčili, a oslovili ich pokojným hlasom.
„Všimol/všimla som si ťa v okolí kampusu a myslím si, že si veľmi príťažlivý/á,“ znel začiatok predslovu, ktorý bol vo všetkých prípadoch totožný. Pokračovanie však malo rozdielny spád. V tretine oslovení nasledovalo pozvanie na schôdzku – „Išiel/ Išla by si so mnou dnes večer von?“, v ďalšej tretine – „Prišiel/ Prišla by si večer ku mne domov?“ alebo priame vyzvanie na intímne stretnutie – „Išiel/ Išla by si dnes večer so mnou do postele?“
Vyslaní študenti takto oslovili celkovo 96 ľudí, čiže 48 žien a rovnaký počet mužov. Čo teda na pôde univerzity zistili?
Článok pokračuje na ďalšej strane:
