Každý stromček sa počíta. Lesník vysvetľuje tiež, prečo medvede útočia a ako zachránime naše lesy

Ročne na Slovensku vysadíme asi 30 miliónov stromčekov. Lesom takto pomáhajú aj súkromné iniciatívy a firmy, ako napríklad Lidl. To je na pochvalu. Správanie v lese sme si ale výrazne zhoršili. „Mám taký pocit, že sa to cez koronu pokazilo. Posledné dva roky je v lesoch veľmi veľa ľudí a chodia tam aj takí, ktorí k tomu nemajú vzťah. Akoby si na les zvykli, keď  bolo všetko zatvorené,“ všíma si lesník.

Hovoríte, že sa zhoršilo správanie ľudí v lesoch? Ako? Nachádzate v prírode viac odpadkov?

Aj odpadky, to bude asi vždy. Vnímam, že ľuďom chýba aj minimálna ohľaduplnosť. V lesoch nie sme len my, lesníci, či lesné žienky, ktoré sadia stromčeky. Chodia tam aj cyklisti, turisti. Cyklisti nadávajú na turistov, turisti na cyklistov. V lese nebývalo ani toľko motorkárov a jazdcov na štvorkolkách. Tí sú veľkým problémom.

Narážate v lese na arogantných ľudí?

Povedal by som, že posledné dva roky veľmi často. Človek sa bojí na niečo upozorniť, pretože okamžite dostane vynadané, že čo sa stará. Ľudia si neuvedomujú, že sú v lese na návšteve.

Na čo teda treba myslieť, keď vstupujeme do lesa?

V prvom rade na to, že tam nie sme sami. Zvieratá, obyvatelia lesa, nemajú možnosť odísť na dovolenku,  oddýchnuť si od nás. Oni v lese jedia, spia, oddychujú, vychovávajú potomstvo. Ak sa správame hlučne, chodíme na miesta, kam by sme nemali a v čase, kedy by sme nemali, vytvárame im zbytočný stres. Potom sa čudujeme, že vznikajú konflikty, ako napríklad aj s tými medveďmi. 

A vy ste už stretol v lese medveďa zoči-voči?

Asi stokrát. Aj tento týždeň som mal tú česť a minulý som videl medvede asi šesťkrát. Je to skoro denne.

Čím to je? Je medveďov v lesoch veľa alebo prišli bližšie k ľuďom?

Faktom je, že je ich veľa. To ale nie je problém. Je ich toľko, koľko ich príroda uživí. U nás (v oblasti lesnej správy) medvede nechodia k obciam. Majú dostatok potravy v lese aj v extravilánoch obcí s nejakými sadmi a podobne. Nie som zástancom toho, že poďme na medvede a strieľajme ich, lebo ich  musíme zredukovať o nejaké percento. To ničomu nepomôže. Problém nie je ich počet, ale to, že strácajú rešpekt pred človekom.

O útokoch medveďa na človeka počúvame naozaj často...

Mne sa tiež naposledy stalo... Mal som dobrý vietor, keď som zbadal medveďa. Ten vietor sa ale náhle otočil. Bolo medzi nami asi 20 metrov. Nenapadol ma, ale urobil voči mne agresívny výpad. Nesprával sa vôbec prirodzene. Medveď, keď zacíti človeka, uteká preč. Tie staršie skúsené dominantné samce sa naozaj neboja ničoho, ale človeku sa vyhýbajú. Tento mladý medveď po mne vyštartoval.

Prečo sa  medvede takto správajú?

Myslím si, že je za tým stres. Starý medveď mladého dohryzie, vytlačí z teritória. On uteká na okraj lesa, kde je hluk, veľa ľudí. Potom útok na človeka vníma ako východisko. Človeka tiež nepovažuje za hrozbu, pretože sa medveď u nás neloví. Medvedice kedysi učili svoje mláďatá vyhýbať sa človeku, lebo mali skúsenosť s lovom. Dnes medvedice vodia mláďatá do okolia obcí a ku kontajnerom. Keď ich ľudia odplašia, iba odbehnú a pozerajú. Medveď by mal utekať a skryť sa.

Hovorilo sa, že Slovensko je najviac zalesnená krajina Európy. Je to stále pravda? Niektorí ochranári tvrdia, že sme si veľa lesov vyrúbali.

Ako sú všetci odborníci na Vysoké Tatry, lebo tam boli, tak sú všetci odborníci na les, lebo tam chodia. Je to oveľa komplikovanejšie. Zoberme si napríklad naše čisto smrekové lesy. Tie nevznikli prirodzene. Pred 80-timi rokmi ich vysadil človek. Išlo o spoločenskú objednávku stavebného materiálu. Bolo po vojne a na budovanie ľudia potrebovali drevo. Klíma vtedy bola iná ako dnes. Bolo viac zrážok, po jednom horúcejšom dni prišla búrka. Dnes zažívame také suchá a horúčavy, že aj v lete stromom žltnú listy. Práve suchá a horúčavy sú v súčasnosti pre smrečinu problematické.

To znamená, že lesy viac ohrozuje klimatická zmena, ako napríklad ťažba a činnosť človeka?

Áno, s otepľovaním prichádza extrémne počasie, jeho prudké zmeny. Silné vetry pováľajú smreky ako sviečky, lebo sú ako jeden. Po kalamite sa do dreva pustí lykožrút. Zaživa zožerie stromy, ktoré veternú smršť prežili. Človek má dve možnosti, buď sa to drevo zoberie a les sa vyčistí, alebo to nechá tak a lykožrút sa nezastaviteľne šíri ďalej. Obrovský problém so suchom a lykožrútom majú aj v Nemecku a Česku, pretože majú rozsiahle územia smrekových lesov.

Ako sa dajú chrániť lesy pred klimatickou zmenou?

Hospodárením napríklad, ako v Nemecku. Keby tam v lesoch nehospodárili, uschne im polovica z nich. Dnes je našťastie spoločenská objednávka iná. Posledných 20 rokov sa ľudia dožadujú pekných zelených zmiešaných lesov, ktoré sú stabilné. Úlohou nás lesníkov je vypestovať také lesy.

Aj v nich sa bude ťažiť drevo?

Ľudia budú potrebovať drevo vždy. Plánovaná ťažba sa dnes robí tak, že ju v poraste nevidieť. Vyberajú sa stromy, ktoré sú dozreté a vhodné na využitie dreva. Vďaka tomu vojde do lesa viac svetla, ktoré nabudí podrast čiže zmladenie. Dosiahneme to, že les je výškovo diferencovaný. Máme v lese staré stromy, strednú vrstvu aj mladý podrast. Potom dopĺňame dreviny, ktoré tam nie sú. Napríklad na Kysuciach, kde je čistá smrečina, narastie zasa čistá smrečina, ak to necháme na samo vývoj. To nie je žiadúce. Chceme odolnejšie zmiešané lesy. Pod smrečinu treba dosadiť buk, jedľu, smrekovec, javor a podobne, aby sme dosiahli pestrosť. Takto do budúcna vytvoríme stabilný porast.

V zmiešaných lesoch je teda nižšie riziko kalamít?

Určite. Silný vietor sa nedokáže ničivo oprieť do členitého zmiešaného lesa, ako do smrečiny, kde sú stromy ako jeden, koruny hore vo vetre. Navyše smrek má pomerne plytký koreňový systém. Tam stačí, že nárazom vietor vyvráti prvú stenu lesa a už to padá ako domino. Smrekové lesy sa dajú chrániť aj tým, že sa v nich zámerne vytvárajú ostrovy iných druhov stromov, ako jedľa alebo buk. Dosiahneme tak aj potrebnú výškovú členitosť.

To je projekt na niekoľko generácií, nie?

Samozrejme, no málokto si to uvedomuje. Či je naša práca dobrá sa v lese ukáže o 30 – 50 rokov. V súčasnosti starostlivosť o les zo zákona plánujeme na desať rokov vopred. V tomto pláne sú aj návrhy, čo sa v konkrétnych častiach lesa má robiť, aby sa zachoval. Tieto plány sú záväzné aj pre súkromných majiteľov lesov a vyjadruje sa k nim tiež Štátna ochrana prírody. Veľa ľudí si myslí, že lesníci idú iba po dreve. To nie je pravda. Keď si stromy vyrúbeme, skončili sme. Nebudú peniaze na zalesňovanie, platy, vlastne na nič. Žiadna údržba lesných ciest, turistických chodníkov a čistenie potokov. Na toto všetko lesníci hospodárením v lese musia zarobiť.

Aby sme mohli chodiť do lesa aj v budúcnosti, zrejme treba viac stromov vysádzať ako rúbať...

To je naša najdôležitejšia činnosť. Na Slovensku sa ročne vysadí 30 miliónov stromov. Iba  štátny podnik Lesy SR za rok vysadí polovicu týchto stromčekov. Druhú polovicu vysádzajú cirkevné, mestské lesy a urbáre.

Sú známe aj ekologické aktivity firiem a spoločností, kedy kolektívy chodia vysádzať stromčeky. Napríklad tím Lidlu to robí už niekoľko rokov. Pomôže to?

Je to veľmi pozitívna vec. Nielen tým, že nám pomáhajú s výsadbou, hoci sa to môže zdať kvapkou v mori. Oveľa dôležitejšie je gesto a fakt, že sa ľudia viac dozvedajú o tom, aké je to nesmierne dôležité a potrebné. Mnohí sú prekvapení, čo všetko taká výsadba a vôbec starostlivosť o les obnáša. Pretože pri samotnom kopaní sa veľa títo dobrovoľníci pýtajú. Cez takéto aktivity sa veľa o ochrane lesa dozvedá aj širšia verejnosť. Osobne takéto projekty veľmi vítam a sme im veľmi otvorení, keď sa nám ozvú firmy, či základné školy, že by chceli pomôcť s výsadbou. 

Kto dnes pre štátne lesy vysádza stromy? Sú to zamestnanci lesov, brigádnici alebo obyvatelia z podhorských dedín?

Nie sú to zamestnanci lesov, dnes máme dodávateľský systém. Osobne si myslím, že to nie je najšťastnejšie riešenie. Mladí ľudia to veľmi nechcú robiť. Stále sú to tie žienky z podhorských dedín, hoci ich je menej, ako kedysi. Pomáhajú aj Rómovia. Tá práca je veľmi náročná. Skúsený človek za deň vysadí 150 stromčekov. My potrebujeme za rok vysadiť 15 miliónov.

Kedy sa u nás sadia stromčeky a stačí ich len vysadiť?

Vysádza sa na jar. Snažíme sa využiť vlahu zo snehu, hoci je ho v posledných rokoch naozaj málo. Potom je druhá vlna vysádzania na jeseň -  v septembri a októbri. Vtedy sa vysádzajú stromčeky s balíkom zeminy. Takto sa zalesňujú skalnaté lokality. Vysadené stromčeky sa na jeseň musia ošetriť, aby ich neohrýzala zver, pretože už nemá toľko potravy. Kedysi sa používala ovčia vlna. Dnes sa natierajú prípravkom, ktorý zver odpudzuje.

Les sa dokáže omladzovať aj sám, nie?

To áno. Vidieť to aj po kalamitách. My to prirodzené zmlaďovanie mapujeme a rešpektujeme. Podľa plánov starostlivosti však do lesov vkladáme ďalšie dreviny. Napríklad vidím mladinu smreka, tak k nej dosadíme aj iné druhy stromov, aby sme podporili vznik zmiešaného lesa. 

Aký je recept na prospievajúci les?

Keď sa zalesní a stromy pekne odrastajú, netreba tam nič extra robiť.  Keď sú však stromy nahusto, konkurujú si. Ak by sme nezasahovali, stromy sa ustália v jednej výškovej triede, budú príliš štíhle a opäť hrozí, že ich silný vietor vyvalí. Ak konkurujúce stromy vyberieme, uvoľní sa miesto. Ďalšie stromy zhrubnú, ich koruny sa predĺžia, v medzerách budú rásť menšie stromy. Les premieňame na stabilnejší. Potrebujeme udržiavať výškovú rôznosť, akési tri poschodia lesa. Staré lesy, kde sú všetky stromy v rovnakej výške zasa omladzujeme. Vyberieme menšiu skupinku starých stromov a vysadíme mladšie stromy a iné dreviny. Myslím si, že vďaka tomu v budúcnosti lesy využijú aj ďalšie generácie.

Máme predsa na Slovensku lesy, kde človek nezasahuje...

Áno, sú. Voláme ich pralesmi, hoci nie sú pralesmi v pravom slova zmysle. Práve na nich sa učíme, ako budovať pekné stabilné lesy. Musím zdôrazniť, že prvé pralesy na Slovensku, napríklad Badínsky a Dobročský, vyhlasovali lesníci, nie ochranári. Máme záujem zachovať takéto oblasti s niekoľko storočnými stromami pre ďalšie generácie. Dá sa tu krásne sledovať, ako sa les sám vyvíja a treba to tak zachovať. Nie všetky lesy však môžeme nechať takto. Príkladom sú kalamitné miesta. Štát sa veľmi dlho rozhodoval, ako s týmto naložiť. Kým sa rozhodol konať, lykožrút bol už zúfalo rozšírený a napadol zdravé stromy.

Asi sa nemôžeme tváriť, že drevo nepotrebujeme a už nevyrúbeme jediný strom?

Isteže. Bez dreva nebude papier, nábytok, nebudú domy. Trendom sú dnes drevo domy a nízkoenergetické zruby. Z čoho sú postavené? K hospodáreniu v lese treba pristupovať so zdravým rozumom. Sú miesta, kde by ľudia nemali zasahovať, pretože ide o unikátne lesné spoločenstvo. Na Slovensku máme veľa miest, kde je piaty stupeň ochrany bez zásahu človeka a zachovávame si tieto miesta roky.  Zdravý hospodársky les, horské pasienky, z ktorých máme úžitok, sú tiež v poriadku. Dokonca sú veľmi dôležité z hľadiska zachovania biodiverzity.

Človekom obhospodarované lesy a horské lúky prispievajú k väčšej biodiverzite?

Les má svoje spoločenstvo a lúka svoje. Druhovo najpestrejšie miesta sú na hranici týchto dvoch spoločenstiev. Tam je tá biodiverzita najväčšia. Ochranári veľmi dobre vedia, aj keď o tom neradi rozprávajú, že ak by sa nekosilo na horských lúkach, nemáme v prírode orchidey. Aj väčšina chránených bylín, máme ich asi 50 druhov, rastie na kosených lúkach a bez zásahu človeka by vyhynuli.

Prečo?

Jednoducho kvôli tomu, že sa im darí na lúkach.  Keď človek lúku zanechá, tak každá taká lúka postupne zarastie lesom. Preto sa aj v orchideových chránených oblastiach kosí. Samozrejme, je tam špeciálny režim kosenia, aby to vzácnym rastlinám neuškodilo.

Ako vieme chrániť les my? Aké každodenné rozhodnutia sú podľa vás dôležité?

Neprispievajme k drastickej zmene klímy. Lesy u nás, v celej Európe a na celom svete trpia kvôli tejto zmene. Zažívame nevídané prudké výkyvy, ktorým sa lesy nevedia prispôsobiť. Napríklad u nás na Liptove v lete mesiac nepršalo. To nie je normálne. Zažívame extrémne sucho. Pred rokom a pol tu boli povodne. Nie sú normálne ani holomrazy bez snehu. Osobne mám veľkú radosť z elektromobilov. Tie sú naša budúcnosť, ak sa vyrieši problém s batériami a ich recykláciou. Šetrime vodou. To môže robiť každý. Už len taká drobnosť, že pri sprchovaní nemám zapnutú vodu celý čas, ale si ju vypínam. Zvažujme, ako intenzívne potrebujeme zavlažovať záhradu. Šetrime papierom...

Toto snáď veľa ľudí už vie, nie?

To áno, ale zdá sa, že nikto nechce začať od seba. Odmietame sa vzdať svojho pohodlia. Len si predstavte, keby sme tieto malé opatrenia začali naraz robiť všetci. Aký obrovský dopad by to malo... Určite by sme si to hneď všimli.

Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Lidl.