Žiaci z Luníka sa lúčia s učiteľom, ktorý z nich urobil majstrov. Do práce denne cestoval tri hodiny autobusom

Vždy veril, že šport môže u detí niečo zmeniť. Telocvikár Stanislav Striženec odmalička miloval pohyb a v telocvični sa odjakživa cítil ako doma. Keď nastúpil ako učiteľ do školy na košickom sídlisku Luník IX, celá rodina sa bála, že tam dlho nevydrží.

Prečítajte si tiež: Každý deň cestuje šesť hodín, aby mohol na Luníku učiť deti: Nemôžem zmeniť každého, no viem, že to má zmysel

„Od začiatku som to bral ako veľkú výzvu. Dal som si cieľ, že niečo zmením,“ povedal pre Dobré noviny Stanislav, ktorý nakoniec na Luníku vydržal päť rokov, počas ktorých začala v škole nová éra. Pedagóg spravil z rómskych študentov majstrov, ktorí vyhrávali jednu atletickú súťaž za druhou. Medzi najväčšie úspechy patrí výkon 14-ročného Mareka, ktorý získal titul majstra Slovenska v hode raketkou vo svojej vekovej kategórii. Po piatich rokoch sa oddaný učiteľ musí so žiakmi rozlúčiť.

Mal len štyri lopty a zatopenú telocvičňu

Stanislav si popri učení privyrába ešte aj ako taxikár. Každé ráno tak vstával o štvrtej, aby bol po troch hodinách cesty autobusom vo svojej práci na košickom sídlisku Luník IX. Tam ho už čakali žiaci, ktorých presvedčil, že môžu dokázať veľké veci, pokiaľ sa budú aspoň trochu snažiť.

Keď v septembri 2017 nastúpil do školy, čakala ho doslova katastrofa. Do telocvične zatekalo a v rámci vybavenia mal štyri lopty a zopár švihadiel. „S tým som nemohol veľa robiť, aj keď som videl, že veľa detí je pohybovo nadaných,“ spomínal na začiatky.

Prišlo nové vedenie a s ním aj chuť meniť veci k lepšiemu. Rozhodli sa preto telocvičňu opraviť a Stanislavovi preplácať časť cesty do práce. „To boli moje podmienky, aby som zostal. V tom čase som mal totiž ďalšie tri zamestnania, pretože z učiteľského platu sa nedalo vyžiť,“ priznal otvorene učiteľ telocviku. Kým nezrekonštruovali telocvičňu, cvičilo len 10 percent detí. Dnes cvičia takmer všetci.

V autobuse denne strávil šesť hodín

„Dlhé mesiace bola naša telesná o tom, že sme sa prechádzali, takže zo začiatku naozaj nechceli cvičiť, ale dnes je už všetko inak. Máme totiž výsledky. Vidia, že keď cvičíme a makáme, chodia na súťaže a víťazia. Potom chcú cvičiť skoro všetci,“ povedal nadšený telocvikár, ktorý napriek všetkým úspechom zo školy odchádza. Niektorí žiaci stále nemôžu uveriť tom, že ich pedagogický hrdina končí.

Článok pokračuje na ďalšej strane: