Prvá láska jej zomierala sama a v bolestiach. Lekárka všetkým dokázala, že smrť môže byť aj dôstojná
Nechcela zmeniť svet, ale tvrdila, že doktor by mal byť pre pacienta kompasom, dať mu nádej a útechu až do konca.
Dlhé storočia sa nikto nezaoberal tým, čo to znamená „dobrá smrť“. Pred rokom 1967 väčšina pacientov trpiacich nevyliečiteľnými chorobami zomierala na preplnenom nemocničnom oddelení alebo doma bez akejkoľvek úľavy od bolesti. Všetko zmenila jediná dáma.
„Záleží na tebe do posledného momentu tvojho života. My preto urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme ti pomohli pokojne umrieť, ale tiež ŽIŤ, až kým neumrieš,“ tvrdila Cicely Saundersová, lekárka, ktorá vytvorila myšlienku modernej paliatívnej starostlivosti.
Prvou láskou bol David
Cicely mala napohľad všetko, čo chcela. Vďaka peniazom svojho otca odišla v roku 1938 študovať na Oxfordskú univerzitu. Vybrala si filozofiu, politiku a ekonómiu. Keď prišla vojna, uvedomila si, že jej voľba nebola správna. Školu opustila a začala sa učiť za zdravotnú sestru. Prvýkrát v živote vedela, že je na správnom mieste.
Keď bola mladou študentkou ošetrovateľstva, jedna staršia žena si ju zavolala do svojej izby. Naznačila jej, aby podišla ešte bližšie k posteli. „Môžem s vami hovoriť?“ opýtala sa žena, ktorej lekári nedávali žiadnu nádej na uzdravenie. Cicely len potichu prikývla. „Neviem, čo je horšie. Skutočnosť, že umieram, alebo to že sa na mňa nikto nechce pozerať,“ podelila sa o svoje veľké trápenie pacientka. To bolo po prvýkrát, keď si Cicely Saundersová uvedomila, že pred blížiacou sa smrťou chcú všetci naokolo zatvárať oči.
Zamilovala sa do umierajúceho
V roku 1947 sa dostala do nemocnice, kde spoznala poľského Žida, ktorý utiekol z varšavského geta a pracoval ako čašník v Londýne. David v nemocnici umieral na rakovinu a okolo seba nemal nikoho. Bol úplne sám. Štyridsaťročného chorého muža sa ujala Cicely, ktorá sa do Davida zamilovala.
Keď ho presunuli do inej nemocnice, bola jeho jediným návštevníkom počas celých dvoch mesiacov, keď umieral. Nik iný z celej nemocnice oňho nemal záujem. Celý čas sa rozprávali o tom, kde by chcel posledný raz vydýchnuť namiesto rušného preplneného chirurgického oddelenia. Keď David zomrel, svojej milovanej Cicely zanechal 500 libier so slovami, aby ich využila na to, o čom sa rozprávali. „Chcem byť oknom v tvojom dome,“ povedal jej David svoje posledné želanie.
Koniec v opustenej miestnosti na konci chodby
Článok pokračuje na ďalšej strane:
