Nebezpečný ozón ohrozoval ľudí v uliciach hlavného mesta. Môžete si vydýchnuť, hlásia meteorológovia

Odborníci zo Slovenského hydrometeorologického ústavu ešte v stredu informovali o vzniku smogovej situácie pre prízemný ozón v Bratislave a jej okolí. V dôsledku horúčav totiž priemerná hodinová koncentrácia tejto látky v ovzduší presiahla v monitorovacej stanici v hlavnom meste hodnotu 180 µg/m3. Vo štvrtok sa situácia, našťastie, ešte o niečo zlepšila. Stupnica ukázala 149 µg/m3, čo znamená, že už nebola prekročená hodnota informačného prachu. Ako uvádza portál SHMÚ, v sobotu by mal cez naše územie prechádzať studený front, a tak by koncentrácie ozónu mali poklesnúť ešte výraznejšie.

Pri vysokých hodnotách ozónu by mali osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovo–cievnej sústavy, alergici a astmatici, veľmi malé deti a tehotné ženy obmedziť pobyt a fyzickú námahu vonku. Najvyššie koncentrácie ozónu v ovzduší sú zhruba medzi 14 - 18 hodinou. 

Prízemný ozón vzniká chemickými reakciami z iných znečisťujúcich látok, ktoré nazývame prekurzory ozónu. Ide o oxid uhoľnatý alebo prchavé organické látky a oxidy dusíka. Významnú úlohu zohráva aj prenos z vyšších vrstiev atmosféry, preto je na horách vo vysokých nadmorských výškach v priemere viac ozónu a jeho koncentrácie sa počas roka menia menej než v nížinách, kde vzniká zo spomínaných látok, ktorých zdrojmi je cestná doprava, energetika, priemysel a v prípade prchavých organických látok aj vegetácia. 

Prečítajte si tiež: Najväčšia ozónová diera nad Arktídou vo veľkosti Grónska sa sama zacelila

„Chemické reakcie, pri ktorých vzniká ozón, závisia od UV-B žiarenia, preto sa najvyššie koncentrácie vyskytujú najmä v horúcich letných dňoch. Oxidy dusíka, ktorých zdrojom je najmä cestná doprava, však ozón aj rozkladajú, preto sa najvyššie koncentrácie obvykle nenachádzajú v blízkosti rušných cestných komunikácií a parkovísk. Ozón sa tiež môže prenášať na relatívne veľké vzdialenosti v horizontálnom smere," uvádzajú odborníci z SHMÚ.