Nakupujeme radšej od firiem, ktoré úprimne pomáhajú. Naše zákony však takýchto podnikateľov trestajú
Vyše tretina Slovákov je ochotná míňať tam, kde podnikajú s ohľadom na prírodu a spoločnosť. Posvietili sme si na firmy, ktoré okrem biznisu venujú energiu projektom pomoci najzraniteľnejším. Od štátu za takýto prístup úľavy nemajú, hoci by mohli.
Pomáhajú opusteným matkám či rodinám, do ktorých sa narodili deti s vážnymi zdravotnými postihnutiami. Podávajú pomocnú ruku týraným ženám, aby mohli vystúpiť z kolotoča násilia. K dobrému dielu pritom prispievame my všetci, pretože u nich nakupujeme. Viaceré firmy si dávajú záležať na spoločensky zodpovednom podnikaní. Zdá sa, že sme si to začali všímať.
Tretina Slovákov má firmy pod drobnohľadom
Skutočnosť, že zákazníci, zamestnanci aj investori sa pozerajú na to, čo firmy dávajú naspäť, naznačuje nedávno publikovaná štúdia o spoločenskej zodpovednosti. Medzi 11-timi krajinami v nej bolo zahrnuté aj Slovensko. „Už teraz je až 39 % Slovákov ochotných zaplatiť za produkty a služby spoločensky zodpovedných značiek o niečo viac,“ hovorí o výsledkoch Anna Korzeniewska, zakladateľka organizácie Social Impact Alliance for Central & Eastern Europe, ktorá výskum priniesla.
Vo viacerých našich supermarketoch napríklad pribudli boxy, do ktorých môžu zákazníci dobrovoľne prispieť trvanlivými potravinami a základnou drogériou. Ide tiež o formu pomoci, s ktorou prišli reťazce počas pandémie koronavírusu. Napríklad Lidl takto cez projekt „Podeľ sa a pomôž“ spolupracuje s desiatkami lokálnych organizácii, ktoré pomáhajú rôznym skupinám v núdzi. Jedným takýmto partnerom Lidlu je aj OZ Žena v tiesni. Sieť supermarketov ponúka svojim zákazníkom možnosť pohodlne a adresne darovať potraviny. Organizácia, ktorá roky profesionálne podporuje matky s deťmi zažívajúce násilie a núdzu, zasa vie, kde takúto pomoc najviac potrebujú. Ďalšie organizácie vozia darované potraviny ľuďom bez domova alebo sociálne najslabším rodinám.
„Do obdobia pandémie sme sa v poradni nestretli s hladom, chudobou našich klientok. Tento projekt bol pre mnohé naše klientky záchranou. Nevieme si predstaviť, ako by sme riešili túto situáciu bez pomoci Lidla a ľudí, ktorí sa do projektu zapájajú,“ vysvetľuje Tatiana Brnová, riaditeľka OZ Žena v tiesni, význam spolupráce s reťazcom. Doposiaľ rozdali matkám samo živiteľkám vyše 90 veľkých nákupných košíkov. Ich príbehy sú smutne podobné. Mnohým napríklad neplatia bývalí partneri výživné na deti a čakanie na rozhodnutie o náhradnom výživnom dokážu prekonať iba vďaka darovaným potravinám.
Štát spoločenskú zodpovednosť zatiaľ neoceňuje
„Ak firma cielene znižuje svoj negatívny dopad na životné prostredie, podporuje komunity vo svojom okolí a prichádza s riešeniami na akútne spoločenské problémy, profitujeme z toho všetci, celá spoločnosť,“ hovorí Ivana Vagaská a vysvetľuje, prečo je dôležité do aktivít spoločenskej zodpovednosti zapájať aj malé a stredné firmy na Slovensku. Tie tvoria prevažnú väčšinu (99 %) podnikov u nás. Spoločensky zodpovedné podnikanie je však v súčasnosti u nás skôr na ťarchu ako výhodou. Odborníci zo Social Impact Alliance for Central & Eastern Europe naznačujú, že väčšiemu zapojeniu firiem do aktivít spoločenskej zodpovednosti bráni u nás zložitý právny a daňový systém. V rámci regiónu sme „výnimoční“ aj v tom, že sme doposiaľ nezaviedli daňové úľavy pre darcov.
Spoločnosti, ktoré na Slovensku poskytujú vecné dary alebo ponúkajú pro bono (bezplatné) služby, musia z darovaného tovaru a služieb platiť DPH. „Podniky, ktoré sú ochotné vykonávať sociálne zodpovedné aktivity, čelia bariéram, ktoré bránia najmä tým menším, malým a stredným podnikom, prispôsobiť svoje stratégie požiadavkám moderného sveta,“ upozorňuje Anna Korzeniewska, zakladateľka Social Impact Alliance for Central & Eastern Europe. To je zrejme dôvod, prečo na spoločensky zodpovedné podnikanie v súčasnosti dbajú u nás najmä veľké a nadnárodné spoločnosti. Napríklad spoločnosť IKEA podporila z vlastných zdrojov kampane pre širokú verejnosť o psychickom, fyzickom a sexuálnom násilí žien v partnerskom vzťahu. Týmto formám násilia u nás čelí asi každá piata žena. Výrobca nábytku dokonca pristúpil k špeciálnym opatreniam nad rámec zákonných povinností zamestnávateľa, aby chránil vlastné zamestnankyne vystavené domácemu násiliu. Súčasťou týchto opatrení je finančná a psychologická pomoc, posilnenie bezpečnosti na pracovisku a dni dovolenky navyše.
Dopyt po férovosti
Spoločensky zodpovedné podnikanie k nám prišlo zo západných demokratických krajín ako nový trend. Viaceré firmy na začiatku zrejme lákalo urobiť si z neho atraktívnu marketingovú nálepku. Odborníčka Ivana Vagaská z Nadácie Pontis tvrdí, že zákazníci si dnes dávajú veľký pozor na klamlivú komunikáciu. Od firiem vyžadujú poctivosť a transparentnosť. „Skutočná spoločenská zodpovednosť spočíva v komplexnom prístupe k podnikaniu – od starostlivosti o zamestnancov cez férový prístup k zákazníkom, dodávateľom, odberateľom až po podporu komunity. A to sa marketingom oklamať nedá,“ vysvetľuje Vagaská. Slovákom podľa odborníčky imponujú podnikatelia, ktorí dlhodobo pomáhajú najmä v sociálnej oblasti.
Niektoré spoločnosti do svojich spoločensky prospešných aktivít zámerne zapájajú zákazníkov a podrobne ich informujú, kam smeruje ich pomoc. Spoločnosť Lidl napríklad v rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách podporuje konkrétne rodiny s deťmi, ktoré sa narodili so zdravotným znevýhodnením. Na svojich stránkach prináša príbehy už vyše 200 malých pacientov, ktorých rodiny podporuje palivovými kartami, príspevkami na potrebné rehabilitácie či zdravotné pomôcky. „Liečebné pobyty v súkromných centrách sú finančne náročné a poisťovňa ich neprepláca,“ vysvetľuje Jana, mama malej Timejky, prečo sa obrátili na grantový program Lidlu. Rodina totiž žije iba z jedného platu, pretože dievčatko s vrodenou srdcovou vadou a oslabenou imunitou potrebuje celodennú starostlivosť doma. Forma pomoci v rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách je pritom prispôsobená potrebám každého prijímateľa. Rodine nepočujúceho Dávidka napríklad v rámci projektu Lidl prispel na náhradné diely implantátu, vďaka ktorému chlapček počuje. „Aj keď sme neustále odkázaní na usmernenia a odbornú pomoc, nevzdávame to, robíme to predsa pre nášho syna,“ hovorí Tereza, matka nepočujúceho Dávidka, ktorá sa prihlásila do grantového programu Lidlu.
V konečnom dôsledku firmy ohľaduplným podnikaním a dobročinnými projektami dokážu poukázať na pálčivé spoločenské problémy a skupiny, na ktoré sa zabúda. Samotný spôsob podnikania vplýva na celú spoločnosť a do veľkej miery ju aj firmy môžu formovať k lepšiemu. „Myslím si, že o zásadnom vplyve môžeme hovoriť vtedy, ak ide o dlhodobé a konzistentné úsilie. Každá spoločenská zmena je totiž behom na dlhú trať,“ hovorí priamo Ivana Vagaská z Nadácie Pontis.
Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Lidl.