Dobré noviny
Nakupujeme radšej od firiem, ktoré úprimne pomáhajú. Naše zákony však takýchto podnikateľov trestajú
Silvia Mabena
Silvia Mabena

Nakupujeme radšej od firiem, ktoré úprimne pomáhajú. Naše zákony však takýchto podnikateľov trestajú

 „Populárna oblasť zodpovedného podnikania je dobrovoľníctvo a filantropia – napríklad materiálne a finančné zbierky,“ hovorí Ivana Vagaská, odborníčka na spoločensky zodpovedné podnikanie.
„Populárna oblasť zodpovedného podnikania je dobrovoľníctvo a filantropia – napríklad materiálne a finančné zbierky,“ hovorí Ivana Vagaská, odborníčka na spoločensky zodpovedné podnikanie. — Foto: PEXELS/Fauxels, I. Vagaská

Vyše tretina Slovákov je ochotná míňať tam, kde podnikajú s ohľadom na prírodu a spoločnosť. Posvietili sme si na firmy, ktoré okrem biznisu venujú energiu projektom pomoci najzraniteľnejším. Od štátu za takýto prístup úľavy nemajú, hoci by mohli.

Pomáhajú opusteným matkám či rodinám, do ktorých sa narodili deti s vážnymi zdravotnými postihnutiami. Podávajú pomocnú ruku týraným ženám, aby mohli vystúpiť z kolotoča násilia. K dobrému dielu pritom prispievame my všetci, pretože u nich nakupujeme. Viaceré firmy si dávajú záležať na spoločensky zodpovednom podnikaní. Zdá sa, že sme si to začali všímať.

Tretina Slovákov má firmy pod drobnohľadom

Skutočnosť, že zákazníci, zamestnanci aj investori sa pozerajú na to, čo firmy dávajú naspäť, naznačuje nedávno publikovaná štúdia o spoločenskej zodpovednosti. Medzi 11-timi krajinami v nej bolo zahrnuté aj Slovensko. „Už teraz je až 39 % Slovákov ochotných zaplatiť za produkty a služby spoločensky zodpovedných značiek o niečo viac,“ hovorí o výsledkoch  Anna Korzeniewska, zakladateľka organizácie Social Impact Alliance for Central & Eastern Europe, ktorá výskum priniesla.

Podľa prieskumu agentúry Focus pre Business Leaders Forum z roku 2021 si až 91 % ľudí myslí, že firmy by mali popri tvorbe zisku realizovať aj aktivity nad rámec zákona. Foto: UNSPLASH/V. Malyushev, PEXELS/Cottonbro

Vo viacerých našich supermarketoch napríklad pribudli boxy, do ktorých môžu zákazníci dobrovoľne prispieť trvanlivými potravinami a základnou drogériou. Ide tiež o formu pomoci, s ktorou prišli reťazce počas pandémie koronavírusu. Napríklad  Lidl takto cez projekt „Podeľ sa a pomôž“ spolupracuje s desiatkami lokálnych organizácii, ktoré pomáhajú rôznym skupinám v núdzi. Jedným takýmto partnerom Lidlu je aj OZ Žena v tiesni. Sieť supermarketov ponúka svojim zákazníkom možnosť pohodlne a adresne darovať potraviny. Organizácia, ktorá roky profesionálne podporuje matky s deťmi zažívajúce násilie a núdzu, zasa vie, kde takúto pomoc najviac potrebujú. Ďalšie organizácie vozia darované potraviny ľuďom bez domova alebo sociálne najslabším rodinám. 

Podľa štatistík, v minulom roku bol príjmovou chudobou postihnutý každý ôsmy obyvateľ Slovenska. Supermarkety prišli s projektami adresnej pomoci ľuďom v núdzi a na vlastné náklady organizujú medzi zákazníkmi potravinové zbierky. Foto: OZ Žena v tiesni

„Do obdobia pandémie sme sa v poradni nestretli s hladom, chudobou našich klientok. Tento projekt bol pre mnohé naše klientky záchranou. Nevieme si predstaviť, ako by sme riešili túto situáciu bez pomoci Lidla a ľudí, ktorí sa do projektu zapájajú,“ vysvetľuje Tatiana Brnová, riaditeľka OZ Žena v tiesni, význam spolupráce s reťazcom. Doposiaľ rozdali matkám samo živiteľkám vyše 90 veľkých nákupných košíkov. Ich príbehy sú smutne podobné. Mnohým napríklad neplatia bývalí partneri výživné na deti a čakanie na rozhodnutie o náhradnom výživnom dokážu prekonať iba vďaka darovaným potravinám.

Čo je spoločenská zodpovednosť firmy?

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spoločenskú zodpovednosť podnikov (anglická skratka CSR termínu Corporate social responsibility) definuje ako dobrovoľné úsilie firiem, ktoré presahuje bežný rámec dodržiavania právnych predpisov. Na Slovensku sa spoločensky zodpovedné firmy združujú v Business Leaders Forum. Tieto firmy chcú okrem vytvárania zisku tiež rešpektovať potreby všetkých partnerov, s ktorými spolupracujú. „Nie sú to len obchodní partneri, ale aj zamestnanci, zákazníci, lokálna komunita či životné prostredie. Veria, že práve takto vytvárajú pridanú hodnotu pre spoločnosť a zároveň dokážu byť dlhodobo úspešné,“ vysvetľuje Ivana Vagaská, ktorá sa téme spoločensky a environmentálne zodpovedného podnikania venuje už desať rokov a je výkonnou riaditeľkou Business Leaders Forum. Spoločenská zodpovednosť by mala byť súčasťou každodenných rozhodnutí firmy,“ dodáva odborníčka Vagaská.

Ako príklad maximálne spoločensky zodpovednej firmy uvádza Ivana Vagaská svetového výrobcu funkčného oblečenia Patagónia z Kalifornie. Firma v kampaniach dokonca ide proti spotrebnému správaniu zákazníkov. Presviedča ich, aby kupovali menej oblečenia a staré kúsky vracali na recykláciu. Foto: FACEBOOK/Patagonia/T. Rummel, K. Etzel

Štát spoločenskú zodpovednosť zatiaľ neoceňuje

„Ak firma cielene znižuje svoj negatívny dopad na životné prostredie, podporuje komunity vo svojom okolí a prichádza s riešeniami na akútne spoločenské problémy, profitujeme z toho všetci, celá spoločnosť,“ hovorí Ivana Vagaská a vysvetľuje, prečo je dôležité do aktivít spoločenskej zodpovednosti zapájať aj malé a stredné firmy na Slovensku. Tie tvoria prevažnú väčšinu (99 %) podnikov u nás. Spoločensky zodpovedné podnikanie je však v súčasnosti u nás skôr na ťarchu ako výhodou. Odborníci zo Social Impact Alliance for Central & Eastern Europe naznačujú, že väčšiemu zapojeniu firiem do aktivít spoločenskej zodpovednosti bráni u nás zložitý právny a daňový systém. V rámci regiónu sme „výnimoční“ aj v tom, že sme doposiaľ nezaviedli daňové úľavy pre darcov.

Podľa Ivany Vagaskej generácie mileniálov spoločensky zodpovedné podnikanie oceňujú nákupmi a tiež vzťahom k práci: „Podľa prieskumu Deloitte prejavujú vysokú mieru lojality k zamestnávateľom, ktorí sa aktívne angažujú v témach, ako je napríklad ochrana životného prostredia.“ Foto: PEXELS/Singkham, Buro millenial

Spoločnosti, ktoré na Slovensku poskytujú vecné dary alebo ponúkajú pro bono (bezplatné) služby, musia z darovaného tovaru a služieb platiť DPH. „Podniky, ktoré sú ochotné vykonávať sociálne zodpovedné aktivity, čelia bariéram, ktoré bránia najmä tým menším, malým a stredným podnikom, prispôsobiť svoje stratégie požiadavkám moderného sveta,“ upozorňuje Anna Korzeniewska, zakladateľka Social Impact Alliance for Central & Eastern Europe. To je zrejme dôvod, prečo na spoločensky zodpovedné podnikanie v súčasnosti dbajú u nás najmä veľké a nadnárodné spoločnosti. Napríklad spoločnosť IKEA podporila z vlastných zdrojov kampane pre širokú verejnosť o psychickom, fyzickom a sexuálnom násilí žien v partnerskom vzťahu. Týmto formám násilia u nás čelí asi každá piata žena. Výrobca nábytku dokonca pristúpil k špeciálnym opatreniam nad rámec zákonných povinností zamestnávateľa, aby chránil vlastné zamestnankyne vystavené domácemu násiliu. Súčasťou týchto opatrení je finančná a psychologická pomoc, posilnenie bezpečnosti na pracovisku a dni dovolenky navyše.

Spoločnosť IKEA za riešenie problémov obetí domáceho násilia a partnerstvo s mimovládnym sektorom ocenili minulý rok, ako Výnimočného zamestnávateľa na udeľovaní cien Via Bona Slovakia 2021. Foto: Nadácia Pontis

Ako odhaliť úprimnú firmu?

Ivana Vagaská má niekoľko tipov, ako si spoľahlivo preklepnúť firmy, či to so spoločenskou zodpovednosťou myslia naozaj úprimne. Dobrým zrkadlom môže byť aj ocenenie Via Bona Slovakia, ktoré Nadácia Pontis udeľuje firmám za ich výnimočné aktivity v oblasti zodpovedného podnikania a firemnej filantropie. Prehľad firiem, ktoré sa hlásia k princípom zodpovedného podnikania nájdeme tiež stránke www.blf.sk. „Všímajme si, ako o firme hovoria jej zamestnanci, ako komunikuje so svojimi zákazníkmi, či je konzistentná v témach zodpovedného podnikania a aké aktivity vyvíja nad rámec zákona,“ radí Ivana Vágaská. Odborníčka z Nadácie Pontis sa tiež zaujíma o príbehy firiem a ich filozofiu. Pri menších firmách etiku, čestnosť a férovosť viete odpozorovať z vystupovania majiteľa či zamestnancov. Firmy so stovkami alebo tisíckami zamestnancov majú svoje CSR oddelenia a o ich činnosti sa dočítate vo výročných správach alebo na stránkach. Úprimné snaženie firiem zväčša naznačuje aj kontinuita projektov vo vybraných témach.  

Komunitným CRS projektom Lidlu sú aj takzvané Čistinky. Ide o podporu budovania mestských parkov pre športovanie a stretávanie sa ľudí. Park s lavičkami a množstvom zelene tvoria štyri prepojené moduly - športovisko, ihrisko pre najmenších či prístrešky pre rodinné grilovačky. Reťazec ním nadviazal na budovanie populárnych detských ihrísk Žihadielko. Foto: Lidl

Dopyt po férovosti

Spoločensky zodpovedné podnikanie k nám prišlo zo západných demokratických krajín ako nový trend. Viaceré firmy na začiatku zrejme lákalo urobiť si z neho atraktívnu marketingovú nálepku. Odborníčka Ivana Vagaská z Nadácie Pontis tvrdí, že zákazníci si dnes dávajú veľký pozor na klamlivú komunikáciu.  Od firiem vyžadujú poctivosť a transparentnosť. „Skutočná spoločenská zodpovednosť spočíva v komplexnom prístupe k podnikaniu – od starostlivosti o zamestnancov cez férový prístup k zákazníkom, dodávateľom, odberateľom až po podporu komunity. A to sa marketingom oklamať nedá,“ vysvetľuje Vagaská. Slovákom podľa odborníčky imponujú podnikatelia, ktorí dlhodobo pomáhajú najmä v sociálnej oblasti.

V súvislosti so spoločensky zodpovedným podnikaním vznikli dokonca nové pracovné pozície. CSR alebo ESG manažéri a manažérky dbajú napríklad o budovanie firemných hodnôt a kultúry alebo sledujú dopady podnikania na životné prostredie. Foto: PEXELS/The Coach Space, Fauxels

Niektoré spoločnosti do svojich spoločensky prospešných aktivít zámerne zapájajú zákazníkov a podrobne ich informujú, kam smeruje ich pomoc. Spoločnosť Lidl napríklad v rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách podporuje konkrétne rodiny s deťmi, ktoré sa narodili so zdravotným znevýhodnením. Na svojich stránkach prináša príbehy už vyše 200 malých pacientov, ktorých rodiny podporuje palivovými kartami, príspevkami na potrebné rehabilitácie či zdravotné pomôcky. „Liečebné pobyty v súkromných centrách sú finančne náročné a poisťovňa ich neprepláca,“ vysvetľuje Jana, mama malej Timejky, prečo sa obrátili na grantový program Lidlu. Rodina totiž žije iba z jedného platu, pretože dievčatko s vrodenou srdcovou vadou a oslabenou imunitou potrebuje celodennú starostlivosť doma. Forma pomoci v rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách je pritom prispôsobená potrebám každého prijímateľa. Rodine nepočujúceho Dávidka napríklad v rámci projektu Lidl prispel na náhradné diely implantátu, vďaka ktorému chlapček počuje. „Aj keď sme neustále odkázaní na usmernenia a odbornú pomoc, nevzdávame to, robíme to predsa pre nášho syna,“ hovorí Tereza, matka nepočujúceho Dávidka, ktorá sa prihlásila do grantového programu Lidlu.

Timejka z Malaciek a nepočujúci Dávidko z Prešova. Oboch vysmiatych drobcov život postavil na inú štartovaciu čiaru ako úplne zdravé deti. Obom na prekonanie tohto znevýhodnenia prispel Lidl a jeho zákazníci, ktorí kupujú plienky vlastnej značky reťazca Lupilu. Foto: Lidl

V konečnom dôsledku firmy ohľaduplným podnikaním a dobročinnými projektami dokážu poukázať na pálčivé spoločenské problémy a skupiny, na ktoré sa zabúda. Samotný spôsob podnikania vplýva na celú spoločnosť a do veľkej miery ju aj firmy môžu formovať k lepšiemu. „Myslím si, že o zásadnom vplyve môžeme hovoriť vtedy, ak ide o dlhodobé a konzistentné úsilie. Každá spoločenská zmena je totiž behom na dlhú trať,“ hovorí priamo Ivana Vagaská z Nadácie Pontis.

Ivana Vagaská  

Senior programová manažérka Nadácie Pontis sa téme zodpovedného podnikania venuje už vyše 10 rokov. V nadácii vedie tím, ktorý okrem iných aktivít organizuje podujatie CSR Summit a ocenenie Via Bona Slovakia. Ivana Vagaská sa špecializuje aj na individuálne poradenstvo firmám v oblasti udržateľnosti. V súčasnosti pôsobí aj ako výkonná riaditeľka Business Leaders Forum, ktoré združuje 48 spoločensky zodpovedných firiem s viac ako 100 000 zamestnancami.

Ivana Vagaská upozorňuje, že Európska komisia plánuje zaviesť nefinančné reportovanie pre väčšie firmy, ktoré by malo ukázať, do akej miery je ich podnikanie zodpovedné voči spoločnosti aj životnému prostrediu. Foto: FACEBOOK/Nadacia Pontis

Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Lidl.

Už ste čítali?