Horúčavy nám pomôžu zmierniť jednoduché riešenia, tvrdí odborník. Stačí, aby mestá robili tieto veci
TASR
TASR

Horúčavy nám pomôžu zmierniť jednoduché riešenia, tvrdí odborník. Stačí, aby mestá robili tieto veci

Na zmenu klímy by sa mali mestá adaptovať, tvrdí klimatológ.

Ilustračné foto — Foto: TASR/Jaroslav Novák, Pavol Zachar

Na zmenu klímy by sa mali mestá adaptovať, mali by najmä sadiť stromy. Projekty developerov však majú opačné dôsledky a často dochádza k nezmyselnému výrubu stromov napríklad pre parkovanie. Uviedol to klimatológ Pavel Matejovič.

„Tieň, ktorý vytvárajú stromy, má výrazný ochladzujúci účinok. Musia to byť však stromy, ktoré majú mohutnejšie koruny, nie rôzne zakrpatené stromčeky v betónových kvetináčoch, tie majú maximálne okrasnú funkciu,“ poukázal.

Pomoc vody a trávnatých plôch

Ochladzujúci účinok môže mať len čistá a tečúca voda, ako napríklad fontány. Matejovič však tvrdí, že budovanie umelých jazierok je v mestách problematické. „Ak sa o ich čistotu nik nestará, môžu sa zmeniť na páchnuce močiare, v ktorých sa môžu liahnuť komáre,“ skonštatoval s tým, že sa z nich vyparuje voda, čo spôsobuje dusno.

Klimatológ Pavel Matejovič.
Klimatológ Pavel Matejovič. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Dôležité sú podľa klimatológa aj trávnaté plochy, o ktoré sa však treba starať. Ak v čase sucha spália trávu horúčavy, nemá potom praktický význam. Pokračuje, že trávnaté plochy by sa mohli zavlažovať vodou, ktorá sa zachytí zo striech do akumulačných rezervoárov. „Nezmyslené betónovanie a pokrývanie rozsiahlych plôch rôznymi stavebnými materiálmi, ktoré akumulujú teplo počas horúčav, má presne opačný efekt,“ poznamenal Matejovič.

Opatrenia v infraštruktúre

V rámci adaptačných opatrení je dôležité akumulovať v krajine čo najviac vody. Robiť by sa mali opatrenia v infraštruktúre krajiny. Okrem budovania umelých a prírodných vodných rezervoárov by to mali byť aj zmeny v poľnohospodársky využívanej krajine, zhodnotil klimatológ.

Rozsiahle lány polí by mali podľa neho byť striedané remízkami a lesným porastom. Rovnako by sa mali kultivovať a rozširovať prírodné vodné rezervoáre, ako sú mokrade, močiare a riečne poldre.

„K vyslovene negatívnym opatreniam patrí upravovanie vodných tokov, aby z nich voda čo najrýchlejšie odtiekla. Vodné toky by mali byť upravované tak, aby čo najviac vody zostalo v krajine, teda žiadne betónové a kamenné brehy a korytá. Brehy riek by mala spevňovať vegetácia, nie betón,“ skonštatoval Matejovič.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…