Sestry sa v koncentráku hrali pri mŕtvolách a mysleli si, že mama nežije. Na stanici ich čakal celý Rím
Simona Gálová
Simona Gálová

Sestry sa v koncentráku hrali pri mŕtvolách a mysleli si, že mama nežije. Na stanici ich čakal celý Rím

Boli sme také ohromené, že sme sa hneď rozplakali, spomínajú dve sestry na moment, keď konečne uvideli svoju mamu.

Andra a Tatiana Bucciové — Foto: United States Holocaust Memorial Museum

Mali len štyri a šesť rokov, keď ich v apríli 1944 deportovali do koncentračného tábora aj s ich matkou Mirou a ďalšími členmi rodiny. Sestry Andra a Tatiana Bucciové si dodnes pamätajú, ako sa v Auschwitzi hrali pri hromade mŕtvych tiel. Smrť tam bola všadeprítomná. Dievčatá svoju mamu videli len päťkrát, keď riskovala život, aby uvidela svoje dcérky. „Zakaždým, keď nás objala a pobozkala, vyzvala nás, aby sme zopakovali svoje mená. Vždy si pamätajte svoje mená, prosila, aby sme si zapamätali svoju pravú identitu,“ spomínajú sestry dodnes.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/vociuniformi/photos/bc.Abq3URygA32xA4PochXKN-X8aAaOBpi_zyDCB27WjdJKjemQ0FKVmViZ_XFL_Z-xTdegz0vGaDSdkb3_L1LwVzMPLst7-_orqqISzDrEk1B3o7yr3xmst4Dj-QF4wAACnWG00A2q9G0zhNRxsj4fsF_0/3196564670602091/?opaqueCursor=AboZDIS-wtiKoMn-D8UcqCTzpYWaCBR9wLsXcjzuP1J64QOAO_DSZ4mFdHIx6BBqTkn9U7DxHMSQmYJYIt60p4ioxGRt869i2xNkJfbE7c4qQvA6nvDqZDRnAwcr1oKjTDXI25fqg6stOTPStn6TKKlkI7P_u4-l7oPedOF0GsVrnsYEEBMgMvoEl07UW9J6ipF_rvAYqiGLXdeozN25jzaAVmM6c1cLGFpGHHXt4WTJBJi5xBEuK5DsT9BJZxLSseXSjrE2y8VSKJIqOZDW2U2jNPrqT15czTq_MUpPTax7Ehhkk_atoOHXiUwzd8cdmUKvvIUyjeADeWfq2usSnSukfSNAGFgTUF5FBFpF2LaiITQEXaCw3piBTpyQC9kRR8uPxCHTrJWTrQ8nHitK9uL-h9MDcH8hOmgeWcERYBZu-NgNMBt6iVrATyjtkQ9FQiEFAKWBhEvDNKVjtXQIbx17p_WnJe8PbhmGUcKnsRKIxy8jwZCjzss37_uvbxFnCfc8Pm7pk7u79Mo2NOsr-RBapmxTRwNiFGU24dch0ClalU4kqVcQZMRZgCzFwt2zjybYzq7l2raiWybAu8zA7bds

Stále nažive

Stretnutia však prestali. Po vojne si sestry mysleli, že ich matka holokaust neprežila. Vo veku deväť a sedem rokov sa dostali do dobrého anglického sirotinca a kde im chceli dať skutočne všetko. Aj keď sestry o mieste hovorili ako o raji na zemi, vedeli, že im v živote stále niečo chýba. Materinská láska. V decembri 1946 sa dozvedeli tie najlepšie správy. „Vaša mama aj otec sú stále nažive,“ povedala im Alice Goldbergerová, ktorá sa starala o dievčatá. Mame Mire sa podarilo pred koncom vojny utiecť z tábora a vďaka Červenému krížu po mesiacoch hľadania zistila, že jej dcéry žijú a sú v Anglicku. Aj ich otec prežil, a tak sa dve dievčatá stali centrom pozornosti. „Nádej nájsť svojich rodičov bola snom všetkých tamojších detí,“ priznali sestry.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo?fbid=429018029263589&set=pcb.429018109263581

Keď sa mama Mira spojila s dcérkami, opatrovníci zo sirotinca dali dievčatám modré kabátiky, rovnaké šaty, bábiky, kabelky a vyslali ich na cestu do Talianska za rodičmi. Keď vystúpili, ocitli sa uprostred veľkého davu ľudí, ktorí volali ich mená a mávali ich fotkami. Správa o nájdení dvoch sestier sa totiž rozkríkla po celom Ríme a na stanici ich tak čakali zástupy ľudí. „Boli sme také ohromené, že sme sa hneď rozplakali. Mama nás objala, pobozkala a snažila sa na nás upokojiť,“ spomínali sestry na osudné stretnutie. Z Ríma sa presťahovali do Terstu, kde sa konečne zjednotila celá ich rodina. Práve v januári 1947 uvideli otca, ktorého naposledy videli pred šiestimi rokmi.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 2

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…