Pani Ľudka každý maratón odbehla v slovenskom kroji. Na tom poslednom ju povzbudzovali iba tulene
Legendárna maratónska bežkyňa obľubovala pretekanie v kroji.
Prvý maratón zabehla vo veku 47 rokov a odvtedy absolvovala ďalších 114, ten posledný v roku 2007 na Antarktíde. Na trati pútala pozornosť aj tým, že bežala oblečená v ľudovom kroji. Od narodenia Ľudmily Šunovej, legendárnej slovenskej maratónskej bežkyne, uplynie v nedeľu 31. júla 90 rokov.
Ľudmila Šunová sa narodila 31. júla 1932 v dedinke Lazisko ako predposledná zo 14 detí. Od útlej mladosti vynikla bežeckým talentom. V roku 1953 zabehla slovenský rekord v behu na 800 metrov. O tri roky neskôr sa ocitla v československej nominácii na Letné olympijské hry v Melbourne. Olympiády sa však nezúčastnila, dala prednosť rodine. Ešte pred nomináciou sa v roku 1954 totiž vydala za učiteľa Miloša Šunu a narodila sa jej dcéra Eva. Onedlho pribudli aj dvaja synovia.
Deravé tenisky a slovenský kroj
K behaniu sa vrátila až po 40-ke a prvý maratón zabehla v Liptovskom Mikuláši v roku 1979 ako 47-ročná. Na trati bola jedinou ženou, lebo dovtedy nemali ženy povolené behať maratóny. „Odvtedy v deravých teniskách a slovenskom kroji obehla celý svet. Vždy dobehla do cieľa, nepoznala slová nedá sa, nevládzem,“ uviedlo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Austrálii. Druhý maratón bežala o rok neskôr v Košiciach, kde už prvýkrát oficiálne bežali aj ženy.
V roku 1982 zabehla v Košiciach 100 kilometrovú trať. Limit bol 11 hodín a vtedy 50–ročná Ľudmila Šunová dobehla do cieľa 11 minút pred limitom. Rovnakú trať zabehla aj v Berlíne a v roku 1985 absolvovala v Maďarsku supermaratón, na ktorom s časom 19 hodín a 35 minút obsadila štvrté miesto.
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.
