Na Slovensku máme unikátne laboratórium, v ktorom testujú kvalitu medu. Vzorky chodia až z Novej Kaledónie

Aby aj ten najkvalitnejší med vydržal čo najdlhšie v top kvalite, je potrebné ho skladovať v tme. Takzvaný crème de la crème medzi všetkými je jednoznačne medovicový med. „Je špecifický, lebo je živočíšneho a nie rastlinného pôvodu. Ide o produkt vošiek, ktoré včely zbierajú,“ tvrdí Juraj Majtán, ktorý má včelárstvo ako záľubu.

Nevýhodou tohto druhu je, že je ho nedostatok a obyčajne ho včelári vytočia len raz za tri až štyri roky. A práve tento chcú naši vedci povýšiť na medicínsky med, aby ho bolo možné používať ako zdravotnícku pomôcku. Zatiaľ tie, ktoré sa u nás v nemocniciach používajú, majú svoj pôvod na Novom Zélande, v Slovinsku alebo vo Francúzsku.

Štúdium v Prahe prepásol

Juraj Majtán hovorí, že medové laboratórium je virtuálny projekt. Vznikol preto, lebo slovenskí vedci chceli dať medu pridanú hodnotu. „Naším cieľom bolo pomôcť včelárom, ktorí robia super produkt, aby ho vedeli lepšie predať. Chceli sme testovať, či aj naše slovenské medy sú rovnako účinné ako takzvané manukové, ktoré sú najkvalitnejšie, najdrahšie a majú antibakteriálne účinky,“ tvrdí vedec, ktorý o včeľom produkte prednáša i v zahraničí.

K medu sa pritom tento vedec dostal úplnou náhodou. „Začal som sa ním zaoberať, až keď som nastúpil na doktorandské štúdium. Vybral som si tému – proteíny v mede a ich vplyv na bunkové kultúry a imunitu. Pravdupovediac, pôvodne som chcel ísť študovať do Prahy, ale zmeškal som termín. Ostal som teda v Bratislave a na výber mi ostala iba táto téma,“ usmieva sa pri spomienke z vysokoškolských čias. Zrejme to tak malo byť, lebo výskum, ktorý realizoval, ho pohltil natoľko, že odvtedy sa medu prioritne venuje. V hľadáčiku pracovného záujmu má však občas aj iné témy. „Bol som dva roky na stáži v Anglicku, kde som skúmal proteíny v kliešťoch a ich vplyv na hojenie rán,“ pokračuje slovenský vedec, ktorého srdcovkou teda nie je len mikrobiológia, ale tiež imunológia a biochémia.