Kostol pri našich hraniciach patrí medzi najstrašidelnejšie miesta sveta. Sochy v ňom ale nie sú duchovia
V kostole v Lukovej sedia "veriaci", ktorí pôsobia mimoriadne znepokojujúco.
Luková je česká dedinka, kde je na trvalý pobyt prihlásených iba sedem obyvateľov, ale pokoj by ste na tomto mieste hľadali márne. Malá dedinka je každú sobotu plná turistov, a to len kvôli jedinej veci. Ich kroky smerujú do kostola sv. Jiřího, ktorý postavili v roku 1352. Návštevníkov ale príliš nezaujíma jeho história, ale najmä strašidelné vybavenie.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo?fbid=4561050320189&set=a.2203281337438
Spolužiakov pokryl látkou v sadre
V drevených laviciach kostola totiž už desať rokov ticho sedí množstvo zvláštnych postáv. Nehovoria, sú odeté do bieleho plátna. So sklonenými hlavami sa ticho modlia k bohu.
S nápadom prišiel v roku 2012 študent výtvarnej školy Jakub Hadrava, ktorý sochy vytvoril v rámci bakalárskej práce. Svojich spolužiakov pokryl látkou namočenou v sadre, ktorá na nich stuhla, a tak vytvoril slávnych „duchov“.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/JUPIGOcom/posts/pfbid0kZQknzEKYXrSmpQpnGjb2W84xmidbk9SPH263fnzY7VpxUxa9UinUS2Degz1yRkl
Pôvodná myšlienka bola iná
Na slovo duchovia je autor sôch citlivý, pretože sochy majú podľa jeho slov úplne iný význam. „Nepíšte o tom kostole ako o kostole duchov! Je to kostol sv. Jiřího, sú to postavy veriacich bez tváre a majú pripomínať veriacich, ktorí sa do kostola chodili stáročia modliť,“ vysvetlil autor, podľa ktorého sú sochy bez tváre preto, aby si každý mohol predstaviť tváre svojich predkov.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
