Mal problémy s trávením, tak jedol sklo, či stavebný materiál. Podivné experimenty priniesli vedecké závery
Netradičného vedca pre svoju záľubu nazývali ľudskou kozou.
Čo všetko by ste boli ochotní urobiť v záujme vedy? Nemecký fyziológ Frederick Hoelzel sa podujal k výskumu, ktorý by sa už v dnešnej dobe nikdy neuskutočnil. Bol totiž ochotný skonzumovať doslova čokoľvek – od skla, cez zlaté guličky po stavebný materiál. Základom jeho jedálnička bolo všetko, čo sa nepovažovalo za „jedlo.“ História ho preto pozná aj pod menom Ľudská koza.
Žil v laboratóriu
Frederick Hoelzel sa narodil v nemeckom Küpse, ale ešte ako dieťa sa s rodičmi presťahovali do Spojených štátov. Bol dobrovoľným fyziológom na Chicagskej univerzite. Zaujímal sa o jedlo, chudnutie a konzumáciu nie bežne stráviteľných predmetov. V rámci vedy bol ochotný svoje telo poskytnúť na mnohé bizarné experimenty. Štyridsať rokov spolupracoval s fyziológom Antonom Carlsonom pri výskume trávenia, pričom celé roky žil v malej miestnosti v laboratóriu na univerzite. Za svoju ochotu nedostával žiadnu mzdu – iba stravu a čistú bielizeň.
Chcel pomôcť svojmu tráveniu
Hoelzel sa o trávenie začal zaujímať už ako tínedžer, keď ho trápili rôzne žalúdočné problémy a pripisoval ich predovšetkým strave. V snahe zaplniť svoj žalúdok, necítiť hlad a popritom nedostať do seba množstvo kalórii, začal experimentovať. Miesto kukurice napríklad zjedol klas, miesto banánu jeho šupku a postupne prešiel k oveľa odvážnejším materiálom. Hltal uhlie, kriedu, piesok, špongie, vlasy, vlnu či perie. Svoje pokusy chcel však využiť v záujme vedy, ale dlho sa mu nepodarilo nájsť autoritu, ktorá by o to stála. Až stretol Carlsona. Ten ako odborník na trávenie bol priam dychtivý po premene Hoezelových zvláštnych chutí na legitímne vedecké experimenty.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
