Dobré noviny
Dojčenie má ohromujúce účinky, zistili slovenskí a českí vedci. Detičkám pomôže v neočakávanej situácii
TASR, Dobré noviny
TASR, Dobré noviny

Dojčenie má ohromujúce účinky, zistili slovenskí a českí vedci. Detičkám pomôže v neočakávanej situácii

— Foto: TASR/AP

Dojčenie detí má pozitívny vplyv na rozvoj ich poznávacích funkcií a pravdepodobne tiež pomáha zmierniť negatívne dopady znečisteného ovzdušia.

Polročné a dlhšie dojčenie detí má pozitívny vplyv na rozvoj ich poznávacích funkcií a pravdepodobne tiež pomáha zmierniť negatívne dopady znečisteného ovzdušia na ich psychický vývoj. Vyplynulo to z výskumu, na ktorom sa podieľali českí a slovenskí vedci. 

Desiatky sledovaných detí z Česka

Vedci sledovali 80 detí v okrese České Budějovice a 67 v okrese Karviná, ktoré sa narodili v rokoch 2013 a 2014. Karviná má výrazne vyššiu mieru znečistenia ovzdušia v porovnaní s okolím Českých Budějovíc. Znečistenie ovzdušia môže podľa vedcov spomaliť vývoj kognitívnych funkcií.

"V znečistenej oblasti predchádzajúca štúdia preukázala, že zvýšené koncentrácie jemných prachových častíc nepriaznivo ovplyvňujú psychický vývoj detí v piatich rokoch," uviedol molekulárny epidemiológ a genetik Radim Šrám z Akadémie vied Českej republiky, ktorý sa na výskume podieľal.

Hodnotili ich zrak, motoriku aj intelekt

Keď deti dosiahli päť rokov, experti hodnotili ich zrakovo-motorickú úroveň, vývojové a neurologické poruchy pomocou Benderovej-Gestaltovho testu a úroveň intelektuálneho rozvoja a logického myslenia pomocou Ravenovho testu. V prvom mali deti prekresliť geometrické obrazce, v druhom sa sledovalo, ako vedia doplniť sériu obrázkov.

Ich matky potom vyplnili dotazníky s informáciami o dojčení a vývoji ich detí. "Výsledky naznačujú, že plné dojčenie do pol roka a dlhšie má väčší efekt na vývoj kognitívnych funkcií u oboch skupín detí," uviedol Šrám. Podľa neho je tiež možné predpokladať, že dlhšie dojčenie sa priaznivo prejaví na vývoji kognitívnych funkcií u detí, ktoré žijú v oblastiach s veľmi znečisteným ovzduším.

Na štúdii spolupracovali vedci z Ústavu experimentálnej medicíny českej Akadémie vied, zo Zdravotnícko-sociálnej fakulty Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach, z Nemocnice České Budějovice a podieľali sa na nej aj slovenskí vedci z Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach.

Už ste čítali?