Dojčenie má ohromujúce účinky, zistili slovenskí a českí vedci. Detičkám pomôže v neočakávanej situácii
TASR, Dobré noviny
TASR, Dobré noviny

Dojčenie má ohromujúce účinky, zistili slovenskí a českí vedci. Detičkám pomôže v neočakávanej situácii

Dojčenie detí má pozitívny vplyv na rozvoj ich poznávacích funkcií a pravdepodobne tiež pomáha zmierniť negatívne dopady znečisteného ovzdušia.

— Foto: TASR/AP

Polročné a dlhšie dojčenie detí má pozitívny vplyv na rozvoj ich poznávacích funkcií a pravdepodobne tiež pomáha zmierniť negatívne dopady znečisteného ovzdušia na ich psychický vývoj. Vyplynulo to z výskumu, na ktorom sa podieľali českí a slovenskí vedci. 

Desiatky sledovaných detí z Česka

Vedci sledovali 80 detí v okrese České Budějovice a 67 v okrese Karviná, ktoré sa narodili v rokoch 2013 a 2014. Karviná má výrazne vyššiu mieru znečistenia ovzdušia v porovnaní s okolím Českých Budějovíc. Znečistenie ovzdušia môže podľa vedcov spomaliť vývoj kognitívnych funkcií.

"V znečistenej oblasti predchádzajúca štúdia preukázala, že zvýšené koncentrácie jemných prachových častíc nepriaznivo ovplyvňujú psychický vývoj detí v piatich rokoch," uviedol molekulárny epidemiológ a genetik Radim Šrám z Akadémie vied Českej republiky, ktorý sa na výskume podieľal.

Hodnotili ich zrak, motoriku aj intelekt

Keď deti dosiahli päť rokov, experti hodnotili ich zrakovo-motorickú úroveň, vývojové a neurologické poruchy pomocou Benderovej-Gestaltovho testu a úroveň intelektuálneho rozvoja a logického myslenia pomocou Ravenovho testu. V prvom mali deti prekresliť geometrické obrazce, v druhom sa sledovalo, ako vedia doplniť sériu obrázkov.

Ich matky potom vyplnili dotazníky s informáciami o dojčení a vývoji ich detí. "Výsledky naznačujú, že plné dojčenie do pol roka a dlhšie má väčší efekt na vývoj kognitívnych funkcií u oboch skupín detí," uviedol Šrám. Podľa neho je tiež možné predpokladať, že dlhšie dojčenie sa priaznivo prejaví na vývoji kognitívnych funkcií u detí, ktoré žijú v oblastiach s veľmi znečisteným ovzduším.

Na štúdii spolupracovali vedci z Ústavu experimentálnej medicíny českej Akadémie vied, zo Zdravotnícko-sociálnej fakulty Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach, z Nemocnice České Budějovice a podieľali sa na nej aj slovenskí vedci z Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…