Dostala druhú šancu na život. Tínedžerku 26 hodín väznil sériový vrah, prežila vďaka psychologickej hre
Kriminálna dráma s názvom „Verte mi: Únos Lisy McVeyeovej“ je skutočným príbehom 17-ročnej tínedžerky, ktorá dokázala oklamať niekoľkonásobného vraha.
Príbeh Američanky Lisy McVeyovej je jeden z tých, pri ktorých si hovoríte, že to v žiadnom prípade nemôže dopadnúť dobre. Sedemnásťročné dievča sa stalo jednou z posledných obetí sériového vraha, ktorý dovtedy znásilnil a zavraždil niekoľko žien. Práve Lisa bola tou, ktorá prežila, pretože ho dokázala prekabátiť psychologickou hrou. Ako sama priznala, vtedy dostala druhú šancu na život.
Lisa mala náročné detstvo. Jej matka bola alkoholička a narkomanka, vyrastať preto musela u svojej starej mamy. Ani tam však nenašla bezpečné miesto na dospievanie, pretože ju ako tínedžerku zneužíval priateľ jej babky. „Doma ma sexuálne zneužívali. Priateľ mojej starej mamy mi dával pištoľ k hlave vždy, keď ma celé tri roky obťažoval,“ otvorila svoje rany Lisa.
List na rozlúčku
Netušila, čo to znamená mať šťastné detstvo. Jej stará mama jej nikdy nepomohla. „Tolerovala to. Boli časy, keď tam stála, pozerala sa a nerobila nič, aby ma ochránila,“ zverila sa so zážitkami, ktoré neskončili ani vtedy, keď bola takmer dospelá.
Uniknúť z reality chcela prácou v obchode so šiškami. Zatiaľ čo ostatní kolegovia pracovali jednu zmenu denne, ona potiahla pokojne aj dve, pretože sa nechcela vrátiť domov. Z brigády chodila aj o druhej hodine nad ránom a potom ešte dlho bicyklovala ľudoprázdnym mestom. Ale ani útek ju neochránil pred sexuálnym násilím, ktoré si ju doma vždy počkalo.
V jeden večer sa rozhodla napísať list na rozlúčku a sľúbila si, že po pracovnej službe si siahne na život. Všetka hrôza mala navždy skončiť. „V jeden večer som si písala list na rozlúčku a ďalšiu noc som bojovala o život,“ spomínala Lisa na osudný večer. Z práce išla opäť nad ránom na svojom bicykli a v hlave mala iba jedno – myšlienku na smrť. Ak by sa dostala domov, nemala pochyby o tom, že by samovraždu dokončila. Všimla si však, že za ňou ide auto.
Stačil jeden dotyk tváre
Zrazu z neho vystúpil neznámy muž, zhodil ju z bicykla a so zbraňou v ruke ju vtiahol do svojho auta. Odviezol ju do svoju bytu, oči jej previazal páskou a 26 hodín s ňou zaobchádzal ako so sexuálnou otrokyňou. „Nebolo to pre mňa nič nové,“ povedala pragmaticky Lisa, ktorá znásilnenie zažívala celý život.
Práve to ju, paradoxne, v tej chvíli zachránilo. „Bála som sa, že ma zabije. Ešte pred chvíľou som premýšľala o tom, že sa zabijem, a teraz som musela bojovať o život,“ vysvetlila Lisa, ktorá začala uvažovať nad tým, ako by mohla útočníka prekabátiť. A tak sa s ním začala rozprávať.
Článok pokračuje na ďalšej strane: