Dobré noviny
Tri dobré rady do extrémnych horúčav: Čo robiť, keď niekto skolabuje, kedy sa namáhať a ako piť tekutiny
TASR, Dobré noviny
TASR, Dobré noviny

Tri dobré rady do extrémnych horúčav: Čo robiť, keď niekto skolabuje, kedy sa namáhať a ako piť tekutiny

— Foto: TASR/AP

Pobyt na slnku je lepšie obmedziť na skoré ranné a podvečerné hodiny.

Počas horúčav by mali ľudia denne vypiť aspoň jeden a pol až tri litre tekutín, deťom je potrebné pitie ponúkať. Pobyt na slnku je lepšie obmedziť na skoré ranné a podvečerné hodiny. Pripomína to Úrad verejného zdravotníctva SR. Výstrahy pred vysokými teplotami platia vo väčšine krajov na Slovensku, na stredu už vydal Slovenský hydrometeorologický ústav pre niektoré oblasti aj výstrahu 2. stupňa.

1. Koľko, čo a ako piť

"Množstvo tekutín, ktoré organizmus potrebuje, je u každého človeka individuálne. Počas horúčav sa odporúča vypiť minimálne dva až štyri decilitre tekutín na desať kilogramov hmotnosti," priblížila vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ Jana Hamade.

Viac vody by mali vypiť ľudia, ktorí pracujú fyzicky a viac sa potia. Piť by sa malo priebežne, teda v menších dávkach a častejšie, ideálne ešte pred pocitom smädu. Malým deťom, ktoré majú nedokonale vyvinutý mechanizmus pocitu smädu, je potrebné pitie často ponúkať. Mimoriadne dôležité je podľa ÚVZ dodržiavanie pitného režimu pre seniorov. "V horúčavách obmedzte nápoje s obsahom chinínu, kávu, alkohol i sladené nápoje. Ideálna je obyčajná voda doplnená o minerálne vody," doplnila odborníčka.

2. Ako je to s pobytom na slnku

Radí obmedziť pohyb na slnku v čase medzi 10.00 až 16.00 h. "Ak je to možné, fyzicky náročnú aktivitu si v období horúčav plánujte na skoré ranné hodiny," podotkla Hamade. Upozornila, že deti mladšie ako rok by sa slnečnému žiareniu nemali vystavovať vôbec. V exteriéri je pre všetkých vhodné chrániť sa vhodnou pokrývkou hlavy, slnečnými okuliarmi a krémom s vysokým ochranným faktorom proti UV žiareniu.

Záchranári v súvislosti s vysokými teplotami varujú, že horúčavy predstavujú záťaž pre každý organizmus, aj pre mladého zdravého človeka. Najohrozenejšie skupiny sú deti, seniori, tehotné ženy a chronickí pacienti, najmä kardiaci a diabetici. Pripomínajú, že kolaps z tepla sa prejavuje zvýšenou telesnou teplotou, malátnosťou, bolesťami hlavy, závratmi. Môže sa pridať aj nevoľnosť až zvracanie, či krátkodobá porucha vedomia.

3. Prvá pomoc pri kolapse

K základnej prvej pomoci pri kolapse patrí podľa ich slov preniesť pacienta do chladnejšieho prostredia, aspoň do tieňa, a uložiť ho do ležiacej alebo pololežiacej polohy. "Pomáha ovlažovanie, prípadne ovievanie. Ľadová voda nie je vhodná, pacientovi podávame vlažnú vodu po malých dúškoch," priblížila hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Alena Krčová. Ak sa stav nezlepšuje, alebo pacient opakovane upadá do bezvedomia, odporúča kontaktovať linku 155.

 

 

 

Už ste čítali?